Za teroristický útok mal dostať 10-tisíc a luxusné auto: Zo 17-ročného tínedžera sa stal obvinený sabotér

Luxusné auto, takmer 10-tisíc eur a život na úteku pred vojnou. Taká bola podľa článku v New York Times ponuka pre 17-ročného Daniila Bardadima, ktorý ušiel z bombardovaného Chersonu do Poľska. Namiesto lepšieho života však skončil vo väzení v Litve, obvinený z teroristického útoku na obchod IKEA.

Litovské úrady tvrdia, že Bardadim je len jedným z nevinných pešiakov v širšej kampani ruskej sabotáže naprieč Európou – výbuchy, požiare a útoky na infraštruktúru sa stávajú novou formou tichej vojny.

Dôvera, ktorá sa obrátila proti Ukrajine

Krátko po príchode do Poľska dostal Bardadim záhadnú ponuku – luxusné auto a hotovosť výmenou za „malé úlohy“. BMW mu doručili, peniaze nie. Čoskoro ho zatkla litovská polícia, keď sa snažil utiecť do Lotyšska – so zapaľovacími zariadeniami v batohu. Polícia tvrdí, že plánoval ďalší útok, tentokrát v Rige. Vyšetrovanie odhalilo výbušniny a mobily ukryté na stanici, komunikáciu cez čínske aplikácie ako Zengi a kontakt s osobou s prezývkou „Q“ – narážkou na postavu z bondoviek.

Litva, Poľsko a Lotyšsko prijali tisíce ukrajinských utečencov vrátane tých z proruských oblastí. Neexistujú dôkazy, že by Bardadim konal z presvedčenia – podľa vyšetrovateľov ho motivovali peniaze. „Mladí ľudia v zraniteľnej situácii sú ideálnym cieľom,“ vysvetľuje litovský prokurátor Arturas Urbelis. Podľa bezpečnostných služieb Rusko cieli na takýchto jednotlivcov cez sociálne siete – a čaká, kto sa chytí.

Sabotáže cez hranice

Požiar v litovskej IKEA vypukol 9. mája – na ruský Deň víťazstva. O pár dní neskôr vyhorelo najväčšie nákupné centrum vo Varšave. Podľa poľských úradov stoja za útokmi tie isté ruské štruktúry. Okrem Bardadima bol obvinený aj Bielorus za útok na stavebniny a z Bosny vydali Rusa podozrivého z riadenia celej siete sabotérov.

Podľa litovskej kontrarozviedky sú cieľom nielen škody, ale aj šírenie paniky a podkopanie podpory pre Ukrajinu. Litva preto hovorí nahlas: „Toto už nie je špionáž, ale štátom riadený terorizmus. Vitajte v tretej svetovej vojne.“

Ďalším známym príkladom ruskej sabotážnej siete je prípad Aleksandra Bezrukavja – ruského občana zadržaného v Bosne a Hercegovine. Pri zadržaní mal pri sebe španielske doklady, pritom do krajiny vstúpil na ruský pas. Poľsko žiada o jeho vydanie kvôli podozreniu účasti na aktivitách cudzej spravodajskej služby s cieľom vykonávať sabotáže a diverzie teroristického charakteru. 

O jeho vydanie aktuálne žiada aj samotné Rusko. Bezrukavji je spájaný najmä s výcvikovými tábormi pre Moldavcov, ktorých cieľom bolo destabilizovať Moldavsko pred októbrovými voľbami. 

Rusko vedie vojnu v zákulisí

Výbuchy, poškodené káble či kyberútoky – to sú zbrane novej hybridnej vojny, ktorú Moskva vedie bez tankov, ale s reálnym dopadom. Ešte nedávno sa zdali takéto incidenty ojedinelé. Nová analýza amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) však ukazuje, že ide o premyslenú a narastajúcu kampaň.

Podľa CSIS medzi rokmi 2023 a 2024 prudko narástol počet ruských útokov v Európe. Tretina bola zameraná na dopravu, ďalšia na vládne a vojenské objekty. Útoky využívali najmä výbušniny, zápalné zariadenia a dokonca aj kotvy – tie poškodili podmorské káble. Operácie často vykonáva „tieňová flotila“ – civilné lode, ktoré pod rúškom bežnej prepravy robia sabotáže.

Najčastejšie používanými zbraňami boli výbušniny a zápalné zariadenia (35 %), ale prekvapivo časté boli aj fyzické nástroje ako napríklad kotvy – použité na poškodenie podmorských káblov (27 %). Zvyšok tvoria elektronické útoky a dokonca aj zneužívanie ilegálnej migrácie ako taktiky nátlaku. 

Prečo im to zatiaľ vychádza

Cieľom týchto útokov je zastrašovanie, vyvolanie paniky a narušenie pomoci Ukrajine – bez otvorenej vojny, ktorá by mohla aktivovať článok 5 NATO. Hybridné útoky sú lacné, ťažko vystopovateľné a politicky výhodné. Vykonávajú ich často miestni kriminálnici – čo znižuje náklady aj riziko.

Podľa šéfa MI6 Richarda Moora je však táto stratégia zraniteľná: „Kriminálne živly nie sú spoľahliví partneri.“ Výsledkom je chaotickejšia, ale odhaliteľnejšia GRU.

Zatiaľ čo Rusko útočí, Západ reaguje prevažne defenzívne – zdieľa informácie, posilňuje kyberbezpečnosť či vyhosťuje agentov. CSIS však varuje: je čas prejsť do ofenzívy. Navrhuje kombináciu sankcií, kybernetických protiútokov a akcií proti ruskej tieňovej flotile.

Tento „tieňový konflikt“ už nie je len o Donbase – odohráva sa v Baltskom mori, v prístavoch, aj vo vlakoch s pomocou pre Ukrajinu. A Západ si to musí konečne priznať.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie