Za tornáda a povodne si môžeme sami. Ak nezmeníme svoj prístup, situácia sa rapídne zhorší, varujú experti
- Podľa najnovších výskumov sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémny zrážok
- Ukázalo sa, že v bezpečí nie sú ani rozvinuté krajiny
- Podľa najnovších výskumov sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémny zrážok
- Ukázalo sa, že v bezpečí nie sú ani rozvinuté krajiny
Nie je to tak dávno, čo Nemecko bojovalo s povodňami, ktoré si vyžiadali stovky životov a mnoho nepríjemných následkov. Podľa CNN počas mesiaca júl v Európe napadalo rekordné množstvo zrážok, ktoré následne viedlo k smrteľným záplavám. Okrem Nemecka sa zo záplavami stretlo aj Belgicko, kde zahynulo niekoľko desiatok ľudí. V niektorých regiónoch napadlo dokonca v priebehu niekoľkých hodín toľko dažďa, koľko by za normálnych okolností napadlo za celý mesiac.
V rámci projektu World Weather Attribution vznikla štúdia, za ktorou stojí 39 odborníkov. Výsledky výskumu sú veľmi znepokojivé, pretože sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémnych zrážok až o 3 % až 19 %. Podľa odborníkov ide o jasný dôkaz toho, že pred povodňami nie sú v bezpečí ani rozvinuté krajiny. „Ide o naliehavú situáciu, voči ktorej sa musíme postaviť. Výsledky štúdie ukazujú jasné výsledky,“ hovorí Friederike Otto, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu pre zmenu životného prostredia na Oxfordskej univerzite.
Situácia sa bude zhoršovať
Podľa výsledkov štúdie by sme mali počítať so skutočnosťou, že situácia bude každým rokom horšia. V štúdii sa vedci zamerali na lokality v blízkosti riek Ahr a Erft v Nemecku a Meuse v Belgicku. Ide o oblasti, ktoré boli postihnuté silnými povodňami a zároveň v nich boli prekonané zrážkové rekordy.
Experti však dbali aj na väčšie regióny vo Francúzsku, Holandsku, Luxembursku a Švajčiarsku. Ich cieľom bolo zistiť v akej miere bola celá situácia ovplyvnená rastúcimi globálnymi teplotami. Vedci zároveň porovnávali dnešný svet, ktorý je o 1,2 stupňa Celzia teplejší ako svet v predindustriálnom období.
Namieste je aj varovanie, že čím bude Zem teplejšia, tým častejšie a intenzívnejšie dažde nás budú trápiť. V prípade, že by globálne teploty stúpli o celé 2 stupne Celzia, intenzita dažďa za jeden deň by sa zvýšila o ďalších 0,8 % až 6 %.
Zistenia zo štúdie by mali byť pre ľudstvo akýmsi budíčkom. Svetové vlády a jednotliví lídri by mali byť pripravení na extrémne udalosti. Pozor by mali dávať najmä na spôsob, akým sú postavené domy, na deti a seniorov, pre ktorých môže byť náročnejšie dostať sa do bezpečia.
Situáciu urobili náročnou aj požiare
„Verím, že je to aj budíček pre ľudí, ktorých sa to netýka. Čelíme extrémnym situáciám a jediné, čo môžeme urobiť, je zabrániť nárastu skleníkových plynov,“ tvrdí jeden z odborníkov, ktorý sa podieľal na štúdii.
Počas leta 2021 zažila severná pologuľa nie len extrémne povodne, ale aj nepriaznivá poveternostná situácia a rekordne vysoké teploty, ktoré vo viacerých prípadoch vyvolali požiare. V slovenských médiách najviac rezonovali požiare v Grécku. Požiare boli spôsobené vlnou horúčav, počas ktorej teploty vystúpili aj na 45 stupňov Celzia.
Požiare zasahujúce veľkú časť sveta sú čoraz pravdepodobnejšie a extrémnejšie. Do značnej miery sú prítomné v dôsledku klimatických zmien, informuje BBC. V plameňoch je aj grécky ostrov Eubója. Tam sa miestnym hasičom do nedeľňajšieho večera nepodarilo dostať lesný požiar po kontrolu.
Obyvateľov postihnutého regiónu preto z bezpečnostných dôvodov evakuovali. Ostrov však nebol jediným miestom, ktoré požiare trápili. Medzitým plamene vyčíňali vo viac ako desiatich ďalších lokalitách Grécka.
Za tento problém si môžeme sami
Jedna časť sveta musí bojovať s požiarmi, iné s povodňami. Príkladom druhej situácie je napríklad americký štát Tennessee, ktorý bol povodňami postihnutý počas minulého víkendu. Podľa prvotných informácií, ktoré priniesol portál CNN, si povodne vyžiadali minimálne 21 obetí a ďalších 20 ostalo nezvestných.
V tom istom čase, kedy Tennessee bojovalo s povodňami, sa v New Yorku obyvatelia trápili s hurikánom, ktorý dostal názov Henri. Tieto dva extrémne meteorologické incidenty sú oddelené takmer 1 000 míľ, no sú príkladom javu, ktorým sa zaoberala štúdia. Klimatickej zmeny spôsobenej ľuďmi, ktorá urýchľuje zrážkovú činnosť.
Podľa najnovšieho národného hodnotenia klímy došlo v oblasti pevniny k ešte väčšiemu otepleniu, a to najmä vo východných USA, čo viedlo k citeľnému zvýšeniu prívalových dažďov, ktoré vedú k okamžitým záplavám.
Krissy Hurley, meteorologička z Národnej meteorologickej služby, pre CNN uviedla, že jedným z najväčších faktorov prispievajúcich k tomuto množstvu zrážok bolo, že atmosféra mala dostatok vlhkosti, s ktorou sa dalo pracovať.
Vlhkosť vzduchu sa v súčasnosti nachádza na rekordných úrovniach, čo možno považovať za recept na katastrofu. Záplavy v krajinách boli spôsobené búrkami, ktoré sa vyvíjali nad tými istými oblasťami. To viedlo k prívalovým dažďom.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: CNN, BBC