Za túto prácu ti zaplatia takmer 120-tisíc eur. Má to však jeden podstatný háčik
- Za túto prácu dostaneš mimoriadne štedrú odmenu
- Musíš ale splniť niekoľko dôležitých požiadaviek
- Zisti, či máš na túto prácu predpoklady
- Za túto prácu dostaneš mimoriadne štedrú odmenu
- Musíš ale splniť niekoľko dôležitých požiadaviek
- Zisti, či máš na túto prácu predpoklady
Na sociálnych sieťach odhalil jeden z používateľov, že existuje pracovná pozícia, pri ktorej si dokážeš zarobiť takmer 120-tisíc eur za výmenu žiaroviek.
Podľa autora má však táto pracovná pozícia jeden obrovský háčik. Ako informuje portál LADBible, ide totiž o žiarovku, ktorá sa nachádza na 600 metrov vysokej veži.
Čím vyššie, tým nebezpečnejšie
Na sociálnej sieti TikTok uverejnil používateľ @science8888 video, v ktorom odhalil, že za výmenu žiarovky môžeš dostať takmer 120-tisíc eur.
Aj keď ide o veľké množstvo peňazí, o túto pracovnú pozíciu ľudia nejavia záujem. Ide totiž o extrémne nebezpečnú prácu.
„V skutočnosti to totiž nie je obyčajná žiarovka a nie každý ju zvládne vymeniť. Ide o nahradenie žiaroviek pre signálne veže, ktoré sú vysoké až 600 metrov,“ uviedol používateľ vo videu.
Okrem toho dodal, že tento typ signálnej veže je odlišný od bežných výškových stavieb.
„Je postavená tak, že čím je vyššia, tým je tenšia. Neexistujú pritom žiadne ochranné opatrenia. Lezci sa spoliehajú výlučne na lano, ktorým sa o vežu prichytávajú,“ dodal.
Základné požiadavky
Na to, aby si sa stal meničom žiaroviek, musíš spĺňať isté požiadavky. Tou najzákladnejšou pritom logicky je, že nesmieš mať strach z výšok.
Ak teda patríš medzi osoby, ktoré nemajú v obľube výhľady z vysokých budov či horské dráhy, táto práca jednoznačne nie je pre teba.
Taktiež musíš byť aj fyzicky zdatný, pretože podľa autora videa zaberie výstup zo zeme na vrchol približne tri hodiny, so spätnou cestou až šesť hodín.
„Najvyššia rýchlosť vetra je takmer 100 kilometrov za hodinu. Ak ju pevne nechytíte, jednoducho spadnete,“ upozornil používateľ.
Viac skúseností, viac peňazí
Napriek tomu, že autor vo videu tvrdí, že môžeš zarobiť až 120-tisíc eur, v skutočnosti existuje rozmedzie, ktoré určuje, aký plat pracovník dostane.
Niektoré stránky uvádzajú, že meniči žiaroviek môžu za deň zarobiť 320 eur, čo je v prepočte asi 117-tisíc eur za rok, ďalšie portály hovoria o nižšom zárobku.
„Lezci s menej ako rokom skúseností dostanú v priemere 15 eur za hodinu. Tí, ktorí majú viac skúseností, môžu očakávať, že zarobia približne 17 eur za hodinu,“ informuje portál Field Engineer.
Pod videom, ktoré uverejnil používateľ @science8888, zanechali ľudia množstvo komentárov, v ktorých o tejto zaujímavej pracovnej pozícii diskutovali.
„Fúha, za 120-tisíc vyleziem aj na Mount Everest,“ uviedol jeden z používateľov, pričom druhý vtipne podotkol: „Predstavte si, že ste v polovici cesty a zrazu by si ste uvedomili, že ste nechali žiarovku na zemi.“
18-tisíc eur za ležanie
Iba nedávno sme ťa informovali o zaujímavej a trochu nezvyčajnej pracovnej ponuke. Európska vesmírna agentúra (ESA) v rámci novej štúdie ponúkla 12 dobrovoľníkom možnosť dva mesiace ležať v posteli a získať za to 18 000 eur. TASR o tom informuje podľa správy ESA.
Ide o súčasť štúdie BRACE (Odpočinok na lôžku s umelou gravitáciou a cyklistickým cvičením). Trvá od apríla do júla 2023 a jej pokračovanie bude od januára do apríla 2024.
Dobrovoľníci sú neustále vo vodorovnej polohe, niekoľko hodín trénujú na cyklotrenažéri a podrobujú sa lekárskym vyšetreniam. ESA na ich základe vytvorí postupy proti negatívnym zmenám ľudského tela v bezváhovom stave.
Účastníci ležia v posteliach naklonených o šesť stupňov s nohami nahor. Jedlo, hygienu a aj toaletu robia iba v tejto polohe a vždy aspoň jedno rameno musia mať v kontakte s matracom. Cieľom je zistiť reakcie ľudského tela na situáciu, keď krv nadmerne prúdi do hlavy a svaly atrofujú v dôsledku nedostatočného používania.
„Vesmírne misie ovplyvňujú celé telo od očí až po srdce a svaly a kosti začínajú chradnúť. Štúdia testuje opatrenia proti niektorým negatívnym aspektom života vo vesmíre,“ vysvetlila ESA.
Zdroje: LADBible, TASR, Field Engineer