Zabila viac ako 10 000 ľudí a ochladila planétu o celý stupeň. Najväčší výbuch sopky sa po 200 rokoch môže zopakovať

Pred viac ako 200 rokmi našou Zemou otriasla najničivejšia sopečná erupcia za vyše 10-tisíc rokov. Udiala sa na východnom konci máp v Indonézii na 2 850 metrov vysokej hore Tambora. Aktívna sopka ležiaca na ostrove Sumbawa v roku 1815 vystrelila do vzduchu 50 kilometrov kubických plynu, prachu a hornín.

Tie začali dopadať na celé okolie, z kráteru sa liala láva, stekala po bokoch hory a pálila trávnaté plochy i lesy. Zem sa otriasala, Jávskym morom začali burácať obrovské cunami. Odhaduje sa, že túto ostrovnú apokalypsu neprežilo 10- až 11-tisíc ľudí.

Ovplyvnila však celý svet. Nasledoval totiž takzvaný rok bez leta. Klesli teploty, pomrela úroda, ľudia hladovali, rozšírila sa pandémia cholery a zomreli ďalšie desaťtisíce ľudí. Niektorí sa dokonca domnievajú, že výbuch inšpiroval Mary Shelleyovú k napísaniu Frankensteina. Tambora zostáva poslednou masívnou erupciou planéty.

CNN v súčasnosti upozorňuje, že podľa vedcov sa zrejme chystá svetu pripomenúť. Po vyše 200 rokoch vedci varujú, že svet môže zažiť podobný masívny výbuch. Dôjsť by k nemu mohlo už v tomto storočí a podľa geologických zistení je šanca aktuálne „jedna k šiestim“, teda približne 16,7-percentná.

Ľudstvo nemá žiadny plán

Otázka neznie či, ale kedy, hovorí Markus Stoffel, profesor klímy na Ženevskej univerzite. Tentoraz by sa to však stalo v značne zmenenom svete, ktorý je nielen viac obývaný, ale ovplyvnený klimatickou krízou.

Ďalšia masívna erupcia „spôsobí klimatický chaos,“ povedal. „Ľudstvo nemá žiadny plán,“ upozorňuje na jeho slová GBN.

Sopky a svet

Sopky odjakživa formovali našu planétu. Sčasti práve ich výbuchy stáli za vznikom kontinentov, vybudovali atmosféru a môžu zmeniť klímu. Keď vybuchnú, vyvrhnú lávu, popol a plyny, ktoré ohrievajú planétu.

Pokiaľ ide o vplyv na klímu, vedci sa viac zaujímajú o plyn s názvom oxid siričitý. Mohutná sopečná erupcia ho môže poháňať cez troposféru – časť atmosféry, ktorá ovplyvňuje počasie. No pokračujú aj do stratosféry, kde už lietajú lietadlá.

Oxid siričitý následne vytvára drobné aerosólové častice. Tie rozptyľujú slnečné svetlo a odrážajú ho späť do vesmíru. Tým sa ochladzuje planéta. A podľa profesora klímy na univerzite Rutgers Alana Robocka budú tieto častice pôsobiť „po celom svete a vydržia niekoľko rokov“. 

Moderné technológie

V súčasnosti na pozorovanie sopiek slúžia vesmírne satelity. Tie dokážu merať, koľko oxidu siričitého jednotlivá sopka uvoľní. Po erupcii hory Pinatubo na Filipínach sa do stratosféry vystrelilo približne 15 miliónov ton. To ochladilo celý svet o približne pol stupňa na celé roky.

Pre staršie sopky však „máme veľmi zlé údaje,“ povedal Stoffel. Vedci sa preto pokúšajú zrekonštruovať erupcie pomocou informácií z ľadových jadier a letokruhov stromov. Tie slúžia ako časové kapsule uchovávajúce tajomstvá atmosféry minulosti.

Priprav sa na -11 stupňov Celzia. Slovensko zakončí rok 2024 pravou a poriadnou zimou (PREDPOVEĎ)

Z toho sa dá zistiť, že masívne erupcie za posledných niekoľko tisíc rokov dočasne ochladili planétu asi o 1 až 1,5 stupňa Celzia. Tambora napríklad znížila priemerné globálne teploty aspoň o 1 stupeň. Existujú dôkazy, že obrovská erupcia Samalas v Indonézii v roku 1257 mohla pomôcť spustiť „malú dobu ľadovú“, chladné obdobie trvajúce stovky rokov.

Existujú aj náznaky, že masívne erupcie môžu ovplyvňovať zrážky. A to negatívnym spôsobom. Môže totiž vysušiť monzúnové systémy vrátane tých v Afrike a Ázii. „Monzún v lete nastáva, pretože krajina sa ohrieva rýchlejšie ako oceán,“ vysvetľuje Robock. Obrovská sopečná erupcia totiž dokáže tento teplotný rozdiel narušiť.

Nestabilný svet

Pochopenie vplyvov minulých masívnych erupcií je životne dôležité. Ďalšie výbuchy však nastanú vo svete, ktorý je oveľa teplejší než predtým.

„Svet je teraz nestabilnejší,“ hovorí Michael Rampino, profesor na NYU. „Efekty môžu byť ešte horšie, ako sme videli v roku 1815.“ Vedci sa nazdávajú, že vyššie svetové teploty môžu pri masívnej erupcii spôsobiť ešte výraznejšie ochladenie.

A to v konečnom dôsledku neznamená, že sa tak zastaví globálne otepľovanie. Naopak, experti sa obávajú, že takéto zmeny môžu priniesť ničivé následky. Odhaduje sa, že po celom svete žije v blízkosti aktívnych sopiek dovedna 800 miliónov ľudí. Masívna erupcia má pritom potenciál vyhladiť aj celé mesto, čo sa stalo osudným napríklad historickému talianskemu mestu Pompeje pri Neapole.

Z dlhodobého hľadiska by dopady mohli byť kataklizmatické. Podľa nedávnej analýzy poisťovateľov Lloyd’s by chladnejšie počasie, menej slnečného svetla a premenlivé zrážky mohli zasiahnuť globálnu potravinovú bezpečnosť a potenciálne viesť k politickému napätiu či dokonca vojne.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti