Zabila viac ako 10 000 ľudí a ochladila planétu o celý stupeň. Najväčší výbuch sopky sa po 200 rokoch môže zopakovať

Pred viac ako 200 rokmi našou Zemou otriasla najničivejšia sopečná erupcia za vyše 10-tisíc rokov. Udiala sa na východnom konci máp v Indonézii na 2 850 metrov vysokej hore Tambora. Aktívna sopka ležiaca na ostrove Sumbawa v roku 1815 vystrelila do vzduchu 50 kilometrov kubických plynu, prachu a hornín.

Tie začali dopadať na celé okolie, z kráteru sa liala láva, stekala po bokoch hory a pálila trávnaté plochy i lesy. Zem sa otriasala, Jávskym morom začali burácať obrovské cunami. Odhaduje sa, že túto ostrovnú apokalypsu neprežilo 10- až 11-tisíc ľudí.

Ovplyvnila však celý svet. Nasledoval totiž takzvaný rok bez leta. Klesli teploty, pomrela úroda, ľudia hladovali, rozšírila sa pandémia cholery a zomreli ďalšie desaťtisíce ľudí. Niektorí sa dokonca domnievajú, že výbuch inšpiroval Mary Shelleyovú k napísaniu Frankensteina. Tambora zostáva poslednou masívnou erupciou planéty.

CNN v súčasnosti upozorňuje, že podľa vedcov sa zrejme chystá svetu pripomenúť. Po vyše 200 rokoch vedci varujú, že svet môže zažiť podobný masívny výbuch. Dôjsť by k nemu mohlo už v tomto storočí a podľa geologických zistení je šanca aktuálne „jedna k šiestim“, teda približne 16,7-percentná.

Ľudstvo nemá žiadny plán

Otázka neznie či, ale kedy, hovorí Markus Stoffel, profesor klímy na Ženevskej univerzite. Tentoraz by sa to však stalo v značne zmenenom svete, ktorý je nielen viac obývaný, ale ovplyvnený klimatickou krízou.

Ďalšia masívna erupcia „spôsobí klimatický chaos,“ povedal. „Ľudstvo nemá žiadny plán,“ upozorňuje na jeho slová GBN.

Sopky a svet

Sopky odjakživa formovali našu planétu. Sčasti práve ich výbuchy stáli za vznikom kontinentov, vybudovali atmosféru a môžu zmeniť klímu. Keď vybuchnú, vyvrhnú lávu, popol a plyny, ktoré ohrievajú planétu.

Pokiaľ ide o vplyv na klímu, vedci sa viac zaujímajú o plyn s názvom oxid siričitý. Mohutná sopečná erupcia ho môže poháňať cez troposféru – časť atmosféry, ktorá ovplyvňuje počasie. No pokračujú aj do stratosféry, kde už lietajú lietadlá.

Oxid siričitý následne vytvára drobné aerosólové častice. Tie rozptyľujú slnečné svetlo a odrážajú ho späť do vesmíru. Tým sa ochladzuje planéta. A podľa profesora klímy na univerzite Rutgers Alana Robocka budú tieto častice pôsobiť „po celom svete a vydržia niekoľko rokov“. 

Moderné technológie

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti