Zabila viac ako 10 000 ľudí a ochladila planétu o celý stupeň. Najväčší výbuch sopky sa po 200 rokoch môže zopakovať
- Tambora vybuchla pred vyše 200 rokmi a ochladila planétu
- Priamo zabila vyše 10-tisíc ľudí, nepriamo podstatne viac
- Teraz to môže byť ešte oveľa horšie
- Tambora vybuchla pred vyše 200 rokmi a ochladila planétu
- Priamo zabila vyše 10-tisíc ľudí, nepriamo podstatne viac
- Teraz to môže byť ešte oveľa horšie
V súčasnosti na pozorovanie sopiek slúžia vesmírne satelity. Tie dokážu merať, koľko oxidu siričitého jednotlivá sopka uvoľní. Po erupcii hory Pinatubo na Filipínach sa do stratosféry vystrelilo približne 15 miliónov ton. To ochladilo celý svet o približne pol stupňa na celé roky.
Pre staršie sopky však „máme veľmi zlé údaje,“ povedal Stoffel. Vedci sa preto pokúšajú zrekonštruovať erupcie pomocou informácií z ľadových jadier a letokruhov stromov. Tie slúžia ako časové kapsule uchovávajúce tajomstvá atmosféry minulosti.
Z toho sa dá zistiť, že masívne erupcie za posledných niekoľko tisíc rokov dočasne ochladili planétu asi o 1 až 1,5 stupňa Celzia. Tambora napríklad znížila priemerné globálne teploty aspoň o 1 stupeň. Existujú dôkazy, že obrovská erupcia Samalas v Indonézii v roku 1257 mohla pomôcť spustiť „malú dobu ľadovú“, chladné obdobie trvajúce stovky rokov.
Existujú aj náznaky, že masívne erupcie môžu ovplyvňovať zrážky. A to negatívnym spôsobom. Môže totiž vysušiť monzúnové systémy vrátane tých v Afrike a Ázii. „Monzún v lete nastáva, pretože krajina sa ohrieva rýchlejšie ako oceán,“ vysvetľuje Robock. Obrovská sopečná erupcia totiž dokáže tento teplotný rozdiel narušiť.
Nestabilný svet
Pochopenie vplyvov minulých masívnych erupcií je životne dôležité. Ďalšie výbuchy však nastanú vo svete, ktorý je oveľa teplejší než predtým.
„Svet je teraz nestabilnejší,“ hovorí Michael Rampino, profesor na NYU. „Efekty môžu byť ešte horšie, ako sme videli v roku 1815.“ Vedci sa nazdávajú, že vyššie svetové teploty môžu pri masívnej erupcii spôsobiť ešte výraznejšie ochladenie.
A to v konečnom dôsledku neznamená, že sa tak zastaví globálne otepľovanie. Naopak, experti sa obávajú, že takéto zmeny môžu priniesť ničivé následky. Odhaduje sa, že po celom svete žije v blízkosti aktívnych sopiek dovedna 800 miliónov ľudí. Masívna erupcia má pritom potenciál vyhladiť aj celé mesto, čo sa stalo osudným napríklad historickému talianskemu mestu Pompeje pri Neapole.
Z dlhodobého hľadiska by dopady mohli byť kataklizmatické. Podľa nedávnej analýzy poisťovateľov Lloyd’s by chladnejšie počasie, menej slnečného svetla a premenlivé zrážky mohli zasiahnuť globálnu potravinovú bezpečnosť a potenciálne viesť k politickému napätiu či dokonca vojne.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti