Zablokovaný Hlavný denník naďalej veselo „fičí“ na Facebooku. Nemyslím si, že ho Meta zastaví, hovorí expert

Už je to nejaký čas, čo štát klepol po prstoch viacerým mediálnym dezinfo stáliciam na slovenskom internete. Nový paragraf, ktorý Národnému bezpečnostnému úradu rozviazal ruky a dovolil blokovať weby s toxickým obsahom, stopol už Hlavné správy a Infovojna sa virtuálne „presťahovala“ na Belize.

Červenú dostal aj ďalší problémový web, a to Hlavný denník. Zatiaľ čo Hlavné správy publikujú na sociálnych sieťach len sporadicky, druhé menované médium vo svojich aktivitách plynule pokračuje práve na Facebooku.

Úder na sociálne siete?

Opýtali sme sa experta na dezinfo scénu na internete Mateja Spišáka, či je prirodzené, že podobne ladené weby po štátnej stopke premostia na iné platformy.

„Môže sa to stať. Samozrejme, že ten svoj obsah budú chcieť niekde zdieľať. Hádam, že Hlavný denník, ktorý má už pomerne dobre vybudované základy komunity na Facebooku, tak tam a zrejme aj na Telegrame bude pokračovať ,“ povedal pre Startitup.

Hlavné správy majú napríklad na facebookovom profile vyše 63-tisíc sledovateľov a Hlavný denník vyše 33-tisíc. Na platforme Telegram prvý menovaný má vyše päťtisíc sledovateľov a „denník“ má takmer tri tisícky.

Zvýšili sa interakcie

Napriek tomu, že sa na prvý pohľad zdá, že Hlavný denník na sociálnych sieťach uverejňuje príspevky doslova guľometným tempom, podľa Spišáka sa intenzita prispievania značne znížila.

Podľa platformy CrowdTangle, s ktorou Spišák pracuje, Hlavný denník uverejnil za september v minulom roku 1 181 príspevkov. Vo februári tohto roku publikoval už len 278.

Pri príspevkoch si síce hlavný denník utiahol opasky, no opak platí pri miere interakcií. Tá naopak za posledné mesiace výrazne narástla. 

Zatiaľ čo CrowdTangle eviduje pri Hlavnom denníku za september 61-tisíc interakcií, vo februári tohto roku sa ich počet na facebookovom profile navýšil na 375-tisíc. Otvára sa tak otázka, čo za týmito výkyvmi stojí. 

Bude Facebook konať?

Taktiež sa dá polemizovať nad tým, či Facebook alebo jeho materská spoločnosť spoločnosť Meta bude pri stránkach známych dezinfo webov nejakým spôsobom konať a prípadne ich zablokuje. 

„Som v tomto pomerne pesimista. Myslím si, že nezakročia. Na základe skúseností, ktoré máme s facebookom si nemyslím, že by naozaj zakročili. Obsah týchto stránok musí nejakým spôsobom porušovať zákony na Slovensku alebo pravidlá komunity. Vieme, že Facebook ich pomerne slabo vymáha. Nie som si ani istý, či je vôbec ochotný,“ myslí si Spišák.

zdroj: Unsplash/Scott Graham

Infovojna na Belize

Kuriózny osud postihol napríklad toxickú stránku Infovojna. Tá sa zrejme vyhla zablokovania naozaj neštandardným riešením. Infovojna si totiž po rokoch brázdenia slovenskou dezinfo scénou zmenila doménu z .sk na .bz. Tá patrí štátu Belize.

Ide zrejme o pokus zabrániť potenciálnemu zablokovaniu. Odborník na extrémizmus a hybridné hrozby Daniel Milo sa domnieva, že Infovojna sa snaží týmto spôsobom predísť stopke od NBÚ.

„Určite áno, nevidím žiadny iný dôvod, aby si po niekoľkých rokoch ich existencie zrazu menili doménu z .sk, čiže z domény registrovanej v rámci slovenského doménového priestoru, na doménu registrovanú na Belize. Jediný logický dôvod, ktorý mi napadá, je, že sa chcú vyhnúť prípadnému zablokovaniu zo strany NBÚ. Na verejnosti sa hovorí, že môžu byť ďalší na rade po Hlavných správach a Hlavnom denníku,” informoval Daniel Milo. 

Verdikt NBÚ

Špekulácie donedávna mohol vyvolávať aj fakt, že verejnosť zatiaľ nepoznala dôvody, prečo NBÚ dezinfo weby stopol. S verdiktom úradu sa ale pred pár hodinami „pochválili“ Hlavné správy na Facebooku.

Národný bezpečnostný úrad v zdôvodnení tak vysvetľuje, že Hlavné správy šírili škodlivý obsah v podobe závažných dezinformácií, ktoré spochybňovali západnú orientáciu Slovenska.

Problematickým mali byť aj informácie o konflikte na Ukrajine, ktoré web šíril. Mali totiž skresľovať objektívny pohľad na inváziu.

„Bezpečnosť a obrana má pre každý štát mimoriadny význam a ich zmyslom je chrániť základné priority, ktorými sú zachovávanie mieru, bezpečnosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,“ píše sa v odôvodnení úradu.