Zabudni na elektromobily. E-palivá majú nižšiu uhlíkovú stopu, niektoré dokonca vedia čistiť vzduch

Elektromobily možno považuješ za čistejšie a ekologickejšie, než bežné spaľovacie autá. Jazdia totiž na elektrinu a nemajú výfuky, z ktorých by do vzduchu vypúšťali škodlivé emisie a oxid uhličitý, považovaný zas za skleníkový plyn prispievajúci k ohrievaniu atmosféry. 

Áno, takzvané lokálne emisie – teda to, čo auto (ne)vypúšťa priamo – sú v prípade elektromobilov naozaj nulové. Takýto výrok je však len jednou časťou celej rovnice. 

Lokálne emisie ako nula. Celkové možno horšie, ako pri benzíne a nafte

Lenže tak, ako ťa nijako neohrozuje plastová fľaša od minerálky v tvojej obývačke, pravdepodobne vieš, že ak skončí vyhodená na pláži, dokáže sa rozpadať aj niekoľko rokov a výsledné miktoplasty skončia v telách rýb, alebo dokonca ľudí, ktorí plody mora konzumujú. 

V prípade elektromobilov je to podobné. Do tzv. celkových emisií treba započítať výrobu, produkciu batériových článkov, ich prevoz z továrne do fabriky automobilky k finálnej montáži do podvozku vozidla a tak ďalej… Počítať musíš aj nutnosťou batériu plnú ťažkých kovov bezpečne recyklovať na konci jej životnosti a rozmýšľať, odkiaľ pochádza elektrina, ktorou budeš svoje vysnívané e-vozidlo počas používania nabíjať.

zdroj: TASR - Oliver Berg/dpa via AP

Bude to „zelená“ slnečná alebo veterná energia, ešte celkom akceptovateľné jadro, alebo vyslovene neekologické tepelné a uhoľné elektrárne?

Elektromobily k zníženiu emisií a čistejšiemu vzduchu určite (raz) prispejú. Európske štáty tlačia ekologickejší energetický mix a čisté zdroje energie budú v nasledujúcich dekádach nepochybne hrať prím. Veda určite vyrieši aj problematickú recykláciu akumulátorov.

Lenže, ešte tam nie sme a napríklad v Nemecku (na najväčšom automobilovom trhu v EÚ) aktuálne tvoria obnoviteľné zdroje len 52 % vyrobenej energie, informuje energy-charts.info.

Odborníci bijú na poplach

Automobilky a Európa pritom na to, aby si si kúpil elektromobil, tlačia už dnes. Jedným príkladom za všetky je Veľká Británia, ktorá od roku 2030 zakáže predaj aút na benzín a naftu. 

Nemeckí vedci okolo profesora Thomasa Willnera z Hamburskej univerzity upozorňujú, že ak sa nič zásadné nezmení, nástup elektromobilov celosvetové emisie CO2 prakticky nijako nezníži. Čítaš dobre. 

„A čo viac, neprinesie žiadnu urgentne potrebnú obnoviteľnú energiu. Len viaže potenciál energetického sektora v sektore dopravy,“ píše sa v otvorenom liste z januára, ktorý 74 vedcov adresovalo kancelárke Angele Merkelovej. 

Nemecko sa zaviazalo k cieľu znížiť celosvetové emisie CO2 na maximálne 300 terra ton do roku 2050. Dnes však do ovzdušia vypúšťame približne 40 megaton každý rok, píše Focus.de. „Ak nepríde k redukcii CO2, ‚rozpočet‘ vyčerpáme už do roku 2028,“ upozoňuje Willner. 

Svet teda potrebuje drastickú redukciu, ktorú elektromobily, stále nabíjané najmä neekologickými zdrojmi energie, pravdepodobne neprinesú. Batérie totiž potrebujú kobalt a lítium, ktoré sa ťažia v Číne, výrobe akumulátorov zas dominuje Ázia. A každý kilometer prepravy vytvára CO2 ešte predtým, než s elektroautom spravíš prvý meter. 

zdroj: Tesla Model S

Ak si navyše predstavíš, že elektromobily nahradia všetky autá na cestách, kapacity na ťažbu ťažkých kovov aj výrobu elektriny by bolo treba niekoľkonásobne zvýšiť.

A to ani nehovoríme o praktických problémoch, napríklad o tom, kde nájdeš voľnú zásuvku, ak bývaš na petržalskom či košickom sídlisku, a nie v dome s vlastnou garážou.  

Riešenie je vraj na dosah. A nechá ti tvoje súčasné auto

Okrem elektromobility a vodíkových pohonov, pri ktorých je infraštruktúra ešte menej rozvinutá ako v prípade nabíjacích staníc, existuje ešte jedna vetva, ktorá by v budúcnosti mohla byť úspešná. 

Sú ňou syntetické palivá, alebo ak chceš, e-palivá. 

O čo ide? O benzín či ropu, ktoré by sme však vyrábali umelo, bez nutnosti ťaženia fosílnych palív. A vieš, čo je na nich najlepšie? 

zdroj: Unsplash.com / Khamkéo Vilaysing

Mohol by si ich tankovať na bežných čerpacích staniciach a môžu poháňať väčšinu dnešných spaľovacích motorov. Pre ekológov, ktorí vidia len lokálne emisie, pravdepodobne nejde o nič zaujímavé, v motoroch totiž e-palivá stále horia a z výfukov vychádzajú stále rovnaké emisie CO2.

E-palivá však nemusíme vyrábať v rafinériách, ich celkový „enviro-účet“ by tak mohol byť výrazne lepší, ako pri dnešnej rope, a dokonca aj lepší, ako v prípade elektromobilov, aspoň na niekoľko najbližších dekád.

Focus.de si pomáha štatistikami Porsche, ktoré má vďaka svojej histórii a dôrazu na športové autá s tým správnym zvukom, na zachovaní čohokoľvek podobného dnešným spaľovákom najväčší záujem. 

V pretekárskej sérii Porsche Supercup, ktorá patrí k sprievodným pretekom Formuly 1, chce už od budúceho roka presedlať na e-palivá a vraj tak ušetrí až 85 % emisií CO2. Samotná F1 je na tom podobne, plne uhlíkovo neutrálna chce byť do roku 2030. 

Ako veľmi ekologické sú e-palivá? Možno až uhlíkovo neutrálne

Môžeme diskutovať o elektromobiloch, no pravdepodobne existujú odvetvia dopravy, kde batérie nedávajú žiadny zmysel – reč je o kamiónoch, lodiach, či dokonca lietadlách.

Platí, že batérie v Boeingoch či Airbusoch by museli byť také veľké a ťažké, že by v zásade nikam nedoleteli, kvôli vysokej hmotnosti a teda aj spotrebe energie. Kilogram paliva skrátka vychádza z pohľadu uskladniteľnej energie stále víťazne.

Otázkou zostáva, ako veľmi ekologicky vieme vyrábať syntetické palivá, ktoré možno načapovať už do dnešných nádrží. Odpoveď vyzerá pozitívne.

Firma Bosch si myslí, že na to potrebuješ len vodík (prírodný prvok extrahovaný z vody) a paradoxne CO2, teda oxid uhličitý. Ten by sa však získaval priamo zo (znečisteného) vzduchu, takýto výrobný proces by teda CO2 zo vzduchu odoberal a to, čo vozidlá a priemysel vyprodukuje, vlastne zo vzduchu čistil.

Rozhodujúca je cena… elektriny

Proces, samozrejme, taktiež spotrebúva elektrickú energiu. Dokonca 6- až 8-krát viac energie, ako sa je v e-palivách nakoniec uskladnenej, kľúčové teda má byť dostať ich výrobu práve do miest, kde je zelenej energie prebytok. 

Našťastie existujú oblasti, kde je energia dostupná takmer zadarmo a z plne obnoviteľných zdrojov, napríklad v Čile a Patagónii – raji pre veterné elektrárne.

Továreň Siemens Energy v tejto oblasi vytvára tzv. zelený vodík z veternej energie a vody. Po pridaní CO2 zo vzduchu by tam mohol vznikať bioetanol s oktánovými číslami 95, 98 alebo 102.

Jeho energetická hustota je rovnako dobrá, ako v prípade konvenčných palív a prepravu či skladovanie môžu vyriešiť ropovody či tankery, ktoré taktiež využívame už dnes. 

zdroj: Unsplash.com / Nico

Veľké plány na biopalivá a e-palivá

Už v roku 2022 by sa malo vyrobiť až 130-tisíc litrov takýchto syntetických palív, do roku 2024 to však bude až 55 miliónov litrov a do roku 2026 až desaťnásobne viac, 550 miliónov litrov. 

Syntetické palivá a obnoviteľná energia tak kráčajú ruka v ruke, píše Focus. 

A áno, v prípade, že ich natankuješ do bežného auta, z výfukov stále pôjde škodlivé CO2, no vzhľadom na ekologickú až uhlíkovo zápornú výrobu sa celkové emisie osekajú na 15 % z dnešnej flotily spaľovákov na fosílne palivá. 

Štatistiky sú jasné, už len tisícka bežných vozidiel by pri ročnom nájazde 10-tisíc kilometrov na e-palivá ušetrila 230 ton CO2.

Zdá sa teda, že je najvyšší čas zadávať do uhlíkových kalkulačiek správne, a hlavne všetky podstatné údaje. Nie len tie, ktoré sa nám najviac páčia.