Zabudnuté slovenské Vianoce

Marianna Mikešová

24. decembra 2016 o 09:14

Tvrdenie, že Vianoce sa stali komerčným sviatkom, je už celkom klišé. Na jednej strane je na tom kus pravdy, no na druhej sú skrátka také, aké si ich sami spravíme. Inšpirovať nás však môžu Vianoce, aké mali starí Slovania.

Tvrdenie, že Vianoce sa stali komerčným sviatkom, je už celkom klišé. Na jednej strane je na tom kus pravdy, no na druhej sú skrátka také, aké si ich sami spravíme. Inšpirovať nás však môžu Vianoce, aké mali starí Slovania.

Dnes je Štedrý večer a my už máme prichystanú hŕbu darčekov, za ktorými sme sa celé dni pachtili po nákupných centrách, tí šikovnejší míňali výplaty v e-shopoch. Napiekli sme desať druhov koláčov, pretože menej je skrátka málo, a čaká na nás chladnička plná zásob od výmyslu sveta, plný bar s alkoholom a najmenej tri dni leňošenia, prejedania sa a pozerania vianočných filmov. Sme ovplyvňovaní mnohými kultúrami, no na tú našu občas zabúdame.

Hojnosť

Už naši predkovia uznávali vianočné sviatky ako obdobie hojnosti, keď si ako jediný čas v roku mohli dopriať dostatok. Nie však v tom sebeckom zmysle slova, ale v tom, aby mal dostatok každý – či už ľudia, alebo aj zvieratá. Hojnosť bola chápaná viac kvantitatívne, teda nešlo o luxusné jedlá, ale o množstvo – aby sa každý najedol do sýtosti. Predstav si, keby si teraz mal jesť obilné kaše či posúchy.

Foto: outlanderkitchen.com

Samotné slovenské Vianoce pochádzajú zo Slávností zimného slnovratu a teda pôvodne nie sú náboženským sviatkom. Preto ani s pôstom a zlatým prasiatkom to nie je také horúce. Kým k nám neprišli kresťanské zvyky, mäsa bolo na pohanskom sviatočnom stole dostatok. A ani potom sa ho mnohí vzdať nechceli – systém oklamali tak, že mäso jedli vo veľkom, ale až po polnoci.

Dnes mnohí v rámci stravovacích trendov presedlali na ultrazdravé raw vegan friendly Vianoce, niektorí extrémisti sa Vianoc vzdali úplne. Väčšina sa však naopak neúnosne prejedá a po sviatkoch sa bojí postaviť na váhu. Ak by sme sa mali vrátiť k podstate, Vianoce sú o tom, aby sme oslavovali, no s rozumom. Hojnosť znamená dostatok, nie obrovský prebytok – prejedanie sa alebo posviatočné vyhadzovanie jedla do koša. Za to by ti starí Slovania dali…

Foto: youtube.com/M&S

Relax

Vianoce sú jedným veľkým paradoxom. Na jednej strane je predvianočné obdobie tým najstresujúcejším vôbec – naháňame sa, aby sme všetko stihli, všetkých uspokojili, aby sme nesklamali. Na druhej strane si neustále hovoríme, že cez Vianoce konečne vypneme, odložíme prácu, aspoň na chvíľu. Ideme z extrému do extrému.

Foto: metro.us

Naši predkovia na tom však neboli o dosť lepšie, aj keď sa nenaháňali za darčekmi. Podľa rôznych povier sa muselo mnoho vecí stihnúť práve do štedrého večera – muselo byť vyprané, upratané a napečené do určitej hodiny, aby rodinu nestihla pohroma či aby neskapal dobytok. Tradície mali základ v poverách, no slúžili tiež ako motivácia. Aby bolo do Vianoc všetko hotové a ľudia si mohli vyložiť po ťažkej práci nohy. Gazdiné sa napríklad do Troch kráľov nesmeli pustiť do niektorých domácich prác, vďaka čomu mali zámienku si oddýchnuť a nikto ich nemohol obviniť z lenivosti.

Tak tu to máš, čierne na bielom. Nestresuj už, aj keď nie je všetko dokonalé a nestihol si tých 10 druhov koláčov. Odlož prácu stranou, vypni mobil a užívaj si zaslúžený relax. Pokojne aj s tými vianočnými filmami, no namiesto Santov a Rudolfov skús slovenské a české. Majú predsa len o niečo väčšie čaro.

Foto: kinotrip.net

Tradície

Ak by sme mali vymenovať, aké Slovenské tradície slovenskí predkovia v tom ktorom kraji uznávali, boli by sme tu ešte dlho. V každom kraji boli zvyky iné, no mali mnohé spoločné. Boli spojené s magickosťou týchto sviatkov a ich dodržiavaním chceli ľudia dosiahnuť, aby boli aj v ďalšom roku zdraví, aby mali dobrú úrodu, aby sa darilo dobytku, aby mali viac peňazí či aby sa dievky vydali.

Foto: commons.wikimedia.org

Dnes ešte mnohé rodiny niektoré tradície dodržiavajú – dávajú pod obrus šupinu z kapra, aby bolo viac peňazí, hádžu orechy do kúta, rozkrajujú jabĺčko s očakávaním hviezdy značiacej zdravie, používajú tradičné suroviny ako med, mak, orechy, cesnak… Už však nechováme dobytok a nepestujeme, aby sme mohli orientovať tradície týmto smerom. Z generácie na generáciu si ich pamätáme menej a menej.

Domáce koláče, ktoré kedysi dávno museli byť guľaté, kysnuté a skrátka poctivé, mnohí zamenili za kupované. Jediné, čo nám ešte zostáva, je to jabĺčkové zdravie a kaprie šupiny :). No aj to málo je dobré si pamätať a učiť to aj našich potomkov, aby pekné slovenské tradície nevymizli. Bolo by smutné, keby nám napokon zostala len tá komercia.