Začala nová „studená vojna“ o Arktídu. Spojené štáty a NATO sú v ohrození

Ako sa os mocností Ruska a Číny čoraz viac stavia proti USA a ich spojencom z NATO, nový geopolitický boj sa presúva do neobvyklej, donedávna ľadom uzavretej oblasti – Arktídy.

Nedávny incident, keď americkí piloti nad Aljaškou zachytili ruské a čínske bombardéry ukázal vzostup novej strategickej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami.

Zatiaľ čo Rusko a Čína už viac ako desaťročie rozvíjajú svoje záujmy v tejto oblasti, USA a ich západní spojenci si až teraz začínajú uvedomovať skutočný rozsah hrozby.

Arktída ako kľúčový a strategický priestor

Ako píše analytický think-tank Hudson Institute, pre Rusko je Arktída kľúčovým prvkom v jeho schopnosti udržať jadrovú hrozbu voči USA.

V prípade jadrového konfliktu by ruské ponorky umiestnené v blízkosti Kolyjského polostrova vypúšťali balistické strely smerujúce cez vzdušný priestor nad Grónskom.

Tento priestor je nedostatočne monitorovaný, čo by americkým silám sťažilo zistenie a zareagovanie na útok.

zdroj: Unsplash/Roxanne Desgagnés

Rusko si buduje svoju arktickú vojenskú prítomnosť už od anexie Krymu v roku 2014. Topiaci sa ľad priniesol Rusku nové možnosti aj výzvy.

Na jednej strane otvára nové obchodné cesty, ktoré umožňujú kratšie plavby medzi Áziou a Európou. Na druhej strane však tento zvýšený pohyb lodí ohrozuje ruskú kontrolu nad rozsiahlym arktickým pobrežím, ktoré sa tiahne od Barentsovho mora po Beringovu úžinu.

Ruská vojenská stratégia v Arktíde

Rusko sa sústredí na obranu svojej severnej flotily, ktorá je kľúčová pre jeho strategické ponorky. V snahe uzavrieť prístup k polostrovu Kola vybudovalo hustú sieť protivzdušnej obrany, leteckých a pozemných síl, aby chránilo svoje ponorky a zabezpečilo prístup do Atlantiku.

Investovalo tiež do presne riadených raketových technológií, ktoré mu umožňujú hroziť na diaľku bez potreby nasadenia tradičných námorných síl.

zdroj: SITA/AP, Russian Defense Ministry Press Service

V regióne východne od Beringovej úžiny, pri Vladivostoku, postavilo nové pevnosti na ochranu a opravu svojich ponoriek. Tým zabezpečuje nezávislosť na zariadeniach severnej flotily, čím sa snaží posilniť svoju prítomnosť v arktickom regióne.

Čínska arktická expanzia

Čína sa podľa portálu Politico tiež začína rozvíjať svoje arktické schopnosti, čím podporuje Rusko v jeho schopnosti ohrozovať NATO. V rámci svojho projektu „Polárna hodvábna cesta“ investuje do infraštruktúry v ruskej Arktíde.

Vojenské aj civilné partnerstvá medzi Pekingom a Moskvou sa stávajú čoraz užšími.

Čínske satelity, bezpilotné plavidlá a výskumné lode (z ktorých tri sú ľadoborce) umožňujú Číne sledovať námorné trasy, mapovať arktické morské dno a monitorovať pohyby lodí aj lietadiel v regióne.

„Rozvojové krajiny nám už nikdy nebudú veriť.“ Diplomati varujú, že bezbrehá podpora Izraela môže podkopať podporu Ukrajiny

Tieto schopnosti posilňujú čínske ambície v Arktíde a zároveň podporujú ruské úsilie kontrolovať severné oblasti.

Spolupráca medzi čínskou firmou Hainan Yangpu a ruským Rosatomom na stavbe nových ľadových kontajnerových lodí ďalej posilňuje kontrolu Moskvy nad Arktídou a zvyšuje schopnosť chrániť strategické ruské ponorky.

Hrozba pre NATO

Kombinované námorné, kybernetické a vesmírne schopnosti Ruska a Číny v Arktíde predstavujú pre NATO významnú hrozbu. Káblové komunikácie v tomto regióne neboli navrhnuté tak, aby odolali hybridným hrozbám.

Západní spojenci čelia nedostatku radarov, bezpilotných lietadiel a lodí schopných bojovať proti ponorkám. To USA a NATO stavia do nevýhody voči ruským jadrovým schopnostiam.

Potreba spolupráce medzi spojencami

Ministerstvo obrany USA vo svojej arktickej stratégii na rok 2024 zdôrazňuje nevyhnutnosť úzkej spolupráce s arktickými spojencami NATO, aby dobehli ruskú a čínsku prítomnosť v regióne.

Spojenci ako Kanada, Nórsko a Dánsko síce zvyšujú svoje investície do obranných kapacít v Arktíde, ale tieto krajiny sú relatívne malé a majú obmedzené zdroje.

Kanada momentálne investuje veľkú časť svojho rozpočtu do modernizácie námorníctva, Nórsko získalo päť nových vojnových lodí a ponoriek, ale zatiaľ neinvestovalo do lodí vhodných pre arktické podmienky.

Konfliktné priority spojencov

Ďalší arktickí spojenci NATO, ako Spojené kráľovstvo, Švédsko a Fínsko, sú momentálne zameraní na bezpečnostné výzvy v Baltskom mori a regióne.

Na druhej strane, Island je v obrannej politike závislý od USA. Navyše, všetky tieto krajiny vynakladajú značné prostriedky na podporu Ukrajiny v jej boji proti Rusku.

Výzvy a hrozby do budúcnosti

Vypracovanie efektívnej arktickej obrannej stratégie, ktorá by čelila rastúcej prítomnosti Ruska a Číny, bude veľkou výzvou pre NATO.

S obmedzenými zdrojmi a konkurenčnými prioritami v iných oblastiach bude potrebné jemne balansovať medzi rozširovaním arktických obranných kapacít a udržiavaním bezpečnosti v iných častiach sveta.

Rusko a Čína už dnes disponujú arktickými schopnosťami, ktoré ohrozujú komunikácie, satelitné pokrytie a obrannú infraštruktúru NATO v regióne.

Ak Západ nezareaguje dostatočne rýchlo, Arktída sa môže stať ďalším bodom, kde sa geopolitický konflikt medzi veľmocami vyhrotí.