Začali v garáži, teraz vedú úspešnú firmu a zváračskú školu. „Zákazníkov nezabávame zbytočnosťami, dáme im to, čo potrebujú“

19. novembra 2024 o 15:55

Zo Slovenska až po medzinárodné projekty v New Jersey či Bogote
Bratia z Čerenian pri Prievidzi dokazujú, že s odhodlaním sa dá vybudovať úspešný biznis

Stanislav a Radoslav Kobesovci kobes.sk

Zo Slovenska až po medzinárodné projekty v New Jersey či Bogote
Bratia z Čerenian pri Prievidzi dokazujú, že s odhodlaním sa dá vybudovať úspešný biznis

Dvojičky Stanislav a Radoslav Kobesovci začínali ako malá firma v prerobenej garáži. Odtiaľ sa postupne prepracovali na medzinárodne uznávanú firmu. Ich príbeh je o vytrvalosti a pracovnom rozvoji.

Čo stálo za ich rozhodnutím začať podnikať, ako vyzerali ich začiatky a aké plány majú do budúcnosti? Bratia Kobesovci s nami zdieľali svoje skúsenosti, výzvy aj úspechy, ktoré ich priviedli až k vedeniu úspešnej rodinnej firmy.

Prečo sa bratia Kobesovci rozhodli podnikať
Aké boli ich prvé podnikateľské kroky
Ako zvládli výzvy pri rozbehu firmy
Prečo sa rozhodli otvoriť zváračskú školu

Čo vás viedlo k tomu, aby ste si založili vlastnú firmu?

Prišlo to úplne spontánne. Najskôr sme pracovali po škole ako zvárači a zámočníci, vlastne to, čo sme aj vyštudovali, strednú odbornú školu polytechnickú s maturitou.

Po asi 2 rokoch na Slovensku sme odišli do USA, kde sme taktiež pracovali manuálne ako zvárači, potrubári a zámočníci. Každý deň sme sa učili jazyky (v USA angličtinu), pretože sme cítili dôležitosť jazyka. Neskôr sme pracovali v Európe v Nemecku a Rakúsku, kde sme sa zase učili nemecký jazyk.

Keď sme vedeli komunikovať „na priamo“ so zahraničnými zákazníkmi a boli sme v práci naozaj dobrí, tak sa nám začali otvárať širšie možnosti. Preto prišla myšlienka založiť si firmu a riešiť vlastné projekty v zahraničí v oblasti zvárania, zámočníctva a montážnych prác. Neskôr sme založili aj zváračskú školu, našu srdcovku a následne aj výrobu na Slovensku, kde vyrábame rôzne výrobky z kovu na požiadavku od zákazníka.

Vždy sme v sebe mali podnikavého ducha. Už ako piataci na základnej škole sme hrávali „pogy“ (malé papierové a plastové krúžky), v ktorých sme boli celkom dobrí a následne sme ich predali za 5 000 slovenských korún, a keďže sme boli zo skromnejších pomerov a naši rodičia si toho moc dovoliť nemohli, tak sme si z toho zaplatili výlet do školy prírody, ktorú organizovala základná škola.

Ako vyzerali vaše úplne prvé podnikateľské začiatky?

Naše prvé podnikateľské začiatky boli celkom úsmevné. Často sme museli pracovať do noci a popri práci, takže sme chodili normálne do roboty a poobede sme sa stretávali s rôznymi poradcami, právnikmi a pod. Sávalo sa, že jeden z nás musel aj počas práce odbehnúť na WC, aby vybavil firemný telefonát alebo odoslal nejakú zmluvu cez email…

Odrádzali vás od podnikania na Slovensku?

To je také naše slovenské, že podnikanie je stále svojím spôsobom tabu a vo všeobecnosti sa tak nepodporuje ako niekde na Západe. Už je to, samozrejme, lepšie ako niekedy pred 10 rokmi, ale dodnes si pamätám, ako nám mama s otcom hovorili, aby sme „nevymýšľali somariny“ a držali sa našej poctivej práce vo firme, kde sme sa po škole zamestnali.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.