Zachránili ostrov na Dunaji s pôvodnou biodiverzitou, rozvíjajú ekoturizmus v pralese Poloniny – to sú správy z prírody, ktoré potešia

Veľkolélsky ostrov pri Komárne je jedným z posledných miest na Dunaji, kde nájdete tradičný ráz krajiny a prírody. Vyberte sa do unikátnej, málo známej lokality na juhozápade krajiny, ktorej prírodné dedičstvo takmer úplne zaniklo, no našťastie sa tak nestalo.

Na opačnom konci Slovenska si zas môžete naplánovať napríklad víkend v magických Poloninách, kde ožívajú nové príležitosti turizmu v súlade s prírodou. Oba príbehy spája to, že keď sa dajú dokopy ľudia s dobrým úmyslom, budúcnosť našej planéty aj nás samých sa hneď zdá o čosi optimistickejšia.  

Kvôli odrezaným ramenám Dunaja takmer zanikol pôvodný život

Dunaj pod Bratislavou a ďalej vo vnútrozemí kedysi vytváral vnútrozemskú deltu. Tu prichádzal na nížinu, ukladal sedimenty, rozlieval sa do šírky. Vytváral ostrovy, ramená, mokrade a ťažko prístupnú divočinu. To bol aj príbeh jedného z najvýznamnejších ostrovov v tejto lokalite – Veľkolélskeho ostrova pri Komárne – ktorý slúžil po stáročia ako pastvina.

Vodohospodári postupne Dunaj skrotili. Zregulovali tok rieky, napriamili ho, vysušili veľké územia. Aj tých pár bočných ramien, ktoré sa zachovali, bolo umelo odrezaných od hlavného toku počas príprav na druhú fázu budovania vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Do vtoku aj ústia ramena, ktoré dovtedy obtekalo Veľkolélsky ostrov, navozili kamene a zeminu a zastavili tok vody.

V ramene začali prebiehať hnilobné procesy. Pestrosť života sa stratila. Odrezanie dunajských ramien bolo pri tom úplne zbytočné – druhá fáza vodného diela sa totiž nikdy nezrealizovala.

„V pôvodných bočných ramenách voda prúdila pomalšie, bolo tam iné dno ako v hlavnom toku. Tvorili sa tam štrkové lavice, kolmé riečne steny, kde hniezdili brehule, rybáriky. Keď sa rameno rozlievalo, vznikali mokrade, v ktorých sa mohli vyvíjať žaby, bociany tam našli potravu. O to všetko Veľkolélsky ostrov odrezaním ramena prišiel. A aj keď sa pôvodné plány vodohospodárov v Gabčíkove nezrealizovali, ramená zostali zasypané, pretože bolo nákladné z nich dostať materiál preč,“ vysvetlila nám v lete za Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) Adriana Brossmanová.

zdroj: Veľkolélsky ostrov pri Komárne je jedným z posledných miest na Dunaji, kde nájdete tradičný ráz krajiny a prírody. Zdroj: Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky.

Dunajskú prírodu zachránili pre budúcnosť

Hoci to vyzeralo tak, že Veľkolélsky ostrov je už stratený, práve toto združenie sa pred 12 rokmi podujalo situáciu zmeniť a pustilo sa do náročnej práce sprietočnenia odrezaného dunajského ramena. BROZ bolo za svoj prínos tento rok nominované aj na envirocenu Nadácie VÚB Atlas.

„Vtok do ramena je široký niekoľko metrov, navozenej zeminy a kameňov boli tony. Odrezaných starých ramien tu existuje viac, chceli by sme ich pootvárať všade tam, kde je to možné. Snažíme sa na ostrove pokračovať s aktivitami, ktoré udržujú prírodné hodnoty územia,“ povedala Adriana Brossmannová, ktorá dodala, že vďaka snahe BROZ nachádzajú svoj domov na tomto mieste opäť pôvodné živočíchy a rastliny. V kolmých riečnych brehoch sa znova uhniezdili brehule, pri ramene žije množstvo rybárikov, vracajú sa sem loviť bociany čierne.

„V hlavových vŕbach, o ktoré sa tu tiež staráme a pravidelne ich orezávame, našli entomológovia vyše 400 druhov chrobákov. Znalci oceňujú, že tu žije vzácny pižmovec hnedý. Zo známejších druhov hmyzu tu nájdete fúzače i roháče,“ uviedla ochranárka. Viac o záchrane biodiverzity a rozvoji ekoturizmu na tomto mieste, ktorý môžete zažiť, priniesol v lete aj Magazín Nadácie VÚB Srdcovky.

zdroj: Hoci to vyzeralo tak, že ostrov je už stratený, združenie BROZ sa pustilo do náročnej práce sprietočnenia odrezaného dunajského ramena. Zdroj: Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky.

Potrebujete digitálny detox? Naplánujte si zážitkový ekovýlet do Polonín

Ak máte chuť na chvíľu vypnúť od kolotoča v meste, zažiť divočinu v slovenskom pralese, prespať v lete pod hviezdami bez ohňa, pristaviť sa pri doposiaľ prehliadaných malých obyvateľoch lesa alebo viesť dlhé rozhovory, pri ktorých spoznáte samých seba bez internetu, zaraďte si do svojich cestovateľských plánov úplný severovýchod našej krajiny.

V Poloninách sa rozmáhajú možnosti zážitkového ekoturizmu vďaka neziskovke Aevis. Tá sa snaží v spolupráci s partnerskými organizáciami podnecovať lokálnu ekonomiku a celoročné pracovné nasadenie poloninských remeselníkov a sprievodcov.

Turizmus v tomto regióne, ktorý sa rozvíja v harmónii s prírodou a nezanecháva za sebou trvalú ekologickú stopu, podporila tento rok aj Nadácia VÚB. Tá dala organizácii Aevis grant, vďaka čomu vznikla aj nová informačná stránka www.regionpoloniny.sk, kde nájdeš veľa inšpirácie pre tvoj potenciálny výlet.

zdroj: Turizmus v severovýchodnom cípe Slovenska, ktorý sa rozvíja v harmónii s prírodou, podporila tento rok aj Nadácia VÚB. Zdroj: Maja Bodnárová, magazín Srdcovky.

Sprievodcovia vás zavedú na miesta bez signálu a dajú ochutnať miestne tradície

V Poloninách pripravili tento rok desať nových typov sprevádzania. Jeden z nich, Prales nikdy nespí, sprostredkúva napríklad prenocovanie v lese bez stanu či ohňa. Vtedy je väčšia šanca vidieť alebo počuť divoké zvieratá blízko bivaku.

„Chodievajú sem najmä ľudia z Bratislavy, ktorí túžia po digitálnom detoxe a úniku z kancelárskeho života. V Poloninách nemáme signál. Prvé hodiny na našich účastníkoch pozorujem neistotu a úzkosť z predstavy, že ich niekto môže nezastihnúť. Postupne sa však ich prístup mení – hovoríme spolu o vode v lese, mŕtvom dreve, o dravcoch, medveďoch, vlkoch. Väčšinou sa vypnú ako ich telefóny,“ hovorí lektorka a koordinátorka neziskovej organizácie Aevis Zuzana Burdová.

Prechádzka či pobyt v pralese je len malou časťou mozaiky aktivít tímu Aevis. V Poloninách si môžete aj teraz v októbri naplánovať okrem iného zážitkový cyklovýlet s odborným výkladom, napríklad po trase unikátnej Sninskej úzkokoľajnej železničky, alebo sa vydajte pozorovať najtmavšiu nočnú oblohu na Slovensku. Náš najvýchodnejší národný park ponúka tento, v časoch svetelného smogu čoraz  vzácnejší zážitok.

Navštíviť môžete aj jedinečné drevené kostolíky, po rusínsky cerkvi, z ktorých väčšina bola postavená bez jediného klinca. Popri tom nezabudnite ochutnať alebo zažiť kvalitné lokálne produkty a služby – napr. surové kozie mlieko a kozie produkty, ovčiu farmu či dielňu, ktorá sa špecializuje na ručne písané ikony. Viac o ponuke zážitkového turizmu, ktorý sa ukrýva v prostredí Národného parku Poloniny, sa dočítate aj v celom rozhovore so Zuzanou Burdovou v online magazíne Nadácie VÚB Srdcovky.

Pokračuje pomoc aj pre ďalšie zelené neziskovky a ochranárov

S cieľom podporovať mimovládne a ochranárske organizácie otvára Nadácia VÚB ďalší ročník programu Envirogranty, v ktorom sa chystá prerozdeliť 50-tisíc eur.

Financie sú znovu pripravené nielen pre iniciatívy bojujúce proti narastajúcej strate biodiverzity v prírode, ale aj projekty ekoturizmu, prinášajúce autentické zážitky z poznávania prírody a pobytu v nej, či nápady usilujúce sa o rozvoj sociálneho podnikania v regiónoch, ktoré bude mať prínos aj pre planétu.

Program v neposlednom rade podporí tiež rekultivačné a rehabilitačné projekty zamerané na záchranu vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

 Vďaka Envirograntom zrealizuje svoje zelené plány vo výsledku 7 až 8 ďalších organizácií. Každá z nich získa finančnú injekciu pre svoj projekt až do výšky 7 000 eur. O víťazoch rozhodne odborná komisia, ktorá bude prihliadať v prvom rade na zmysel, realizovateľnosť aj očakávaný enviro dosah prihlásených aktivít.

Vypracované návrhy projektov môžu podať neziskovky do 23. októbra cez formulár na stránke Nadácie VÚB. Výsledky budú známe do polovice decembra a od januára sa budú môcť organizácie pustiť do práce. Za ostatné 2 roky Nadácia VÚB podporila zelené aktivity cez program Envirogranty a tiež svoju envirocenu Atlas sumou už 230-tisíc eur.