Začína sa nová vojna, píše prestížny denník. Ekonomicky ju má viesť Čína proti celému svetu

Svetová ekonomika začína vnímať nedávne kroky Pekingu, ktorý pristupuje k výraznému zintenzívneniu vývozu tovaru z Číny do zahraničia. Objavujú sa pritom názory, že to značne narúša a ohrozuje podniky i pracovné pozície na celom svete.

Ako píše prominentný denník The Wall Street Journal, za príklad si môžeme vziať CubicVP – americký startup so sídlom v štáte Massachusetts. Ten musel zastaviť svoju továreň na takzvané kremíkové doštičky. Šlo pritom o biznis v hodnote 1,4 miliardy dolárov, no keď americký trh zaplavili doštičky z Číny, už sa nedokázal udržať.

Čínsky export totiž znížil v krajine cenu produktu až o 70 %. Nemusíme však hľadieť len na USA, ale aj napríklad na dianie v Južnej Amerike, konkrétne v Čile. Tu sa zatvorili veľké oceliarne spoločnosti CAP v oblasti Huachipato. Stalo sa tak len tento mesiac. Nedokázali totiž konkurovať cenám kovov z Číny a v regióne preto prišlo o prácu približne 2200 ľudí.

Newyorský portál konštatuje, že Čína týmto „začína novú obchodnú vojnu“.

Stratégia z Pekingu

The Wall Street Journal (WSJ) píše, že Číňania zintenzívňujú svoju výrobu aj export napriek tomu, že vo svete to vedie k ekonomickému napätiu. Rastú obavy z nadmerného množstva čínskych produktov. Peking sa pritom pokúša posilniť svoju ekonomickú odolnosť a chrániť svoj priemysel pred hroziacimi sankciami zo Západu.

Stratégiu schvaľuje aj prezident Si Ťin-pching. Sám uprednostňuje štátom riadenú výrobu a rozširovanie kľúčových priemyselných odvetví. Sem spadajú aj neustále skloňované elektrické vozidlá (EV), polovodiče a zelená energia. Jeho slogan „založte nové a potom prelomte staré“ v podstate stratégiu zhŕňa. WSJ zdôrazňuje, že ide o rozvoj priemyselných odvetví, ktorým dominuje budúcnosť, pri zachovaní sily aj v tradičných sektoroch, ako je oceľ.

Biedronka loví ľudí na vysoké výplaty v tisíckach eur. Nábor robí pre konkrétne 4 lokality (PONUKY)

Podľa expertov z Wall Street pociťuje dôsledky nárastu čínskej výroby celý svet. Všetko to vedie k ochranným opatreniam – napríklad ako keď Európska únia uvalila clá na čínske elektrické vozidlá. Ďalšie krajiny vrátane USA, Indie, Japonska a Spojeného kráľovstva zvyšujú clá na rôzne čínske produkty.

Napriek tomu Peking naďalej rozširuje svoju priemyselnú produkciu. Masívny rozsah Číny, populácia a vládna podpora firiem jej umožnili v globálnej výrobe dominovať. To vedie aj k značne nadmernej kapacite. Čína v súčasnosti vyrába oveľa viac vozidiel, solárnych článkov a základných chemikálií, než sama potrebuje a po celom svete preto klesajú ceny a problémy má aj intenzívna konkurencia.

Riziká

WSJ hľadí aj na potenciálne problémy, ktoré môžu pre pekinské ekonomické plány vznikať. Stratégia nakoniec môže aj úplne zlyhať. Stať by sa tak malo, ak svet ešte výraznejšie zvýši ochranné opatrenia a obmedzí Číne prístup na globálne trhy.

Slovan v Bratislave privíta absolútne legendy. Prichádzajú Manchester City a AC Miláno

Súčasná situácia sa líši od čínskeho rozmachu na začiatku 21. storočia tým, že napriek tomu, že to vtedy spôsobilo stratu pracovných miest na Západe, prinieslo to aj výhody spotrebiteľom v podobe nižších cien. Čínska priemyselná politika teraz však priamo ohrozuje jadro západných ekonomík a to môže spôsobiť vážnejšie obchodné konflikty, podotýka WSJ.

Jasná reakcia

Čínska redakcia Global Times na všetko reaguje s tým, že WSJ píše, ako by si mal Peking pri svojej exportnej ekonomike a politike brať príklad od Washingtonu. Číňania si však podľa zverejnenej reakcie sami nie sú istí, v čom vlastne. 

„Pokrok a rozvoj čínskeho výrobného priemyslu nie je náhoda. Od roku 2000 rástli čínske investície do výskumu a vývoja priemerným ročným tempom 14,2 %, čo je štyrikrát viac ako v USA. Už 15 po sebe nasledujúcich rokov je podiel Číny na trhu s tovarom najvyšší na svete a ako najväčší svetový exportér si za rovnaké obdobie udržiava aj druhú pozíciu v dovoze tovarov,“ bráni sa Global Times.