Zákazom dúhových vlajok to len začína. Pre LGBTI ľudí budú dva roky najťažším obdobím v histórii SR

Autor komentáru je ľudskoprávny expert a riaditeľ Iniciatívy Inakosť

Poslanci György Gyimesi z OĽANO a Tomáš Taraba, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke Mariana Kotlebu, predložili pred približne týždňom návrh zákona, ktorý by zakázal vyvesiť dúhovú vlajku na budovách štátnych inštitúcií. Odôvodnili to tým, že takéto konanie polarizuje spoločnosť a podporuje „niektoré ideológie“.

Nasledovala kritika koaličných partnerov, premiér Heger vyzval poslanca Gyimesiho návrh stiahnuť a jediným členom vlády, ktorý návrh podporuje, je minister financií Igor Matovič. Aj keď je pre predkladateľov samotný obsah novely druhoradý, pristavím sa najskôr pri ňom.

Rovnoprávna súčasť spoločnosti

Vyvesením dúhovej vlajky dávajú verejné inštitúcie alebo samosprávy symbolicky najavo, že LGBTI ľudia sú  rovnoprávnou súčasťou našej spoločnosti.

Rovnako vyvesujú tibetské vlajky, aby upozornili na porušovanie práv v Tibete, rómsku, aby si pripomenuli rómsky holokaust, vysvecujú verejné budovy na modro, aby zvýšili povedomie o autizme atď. Nič z toho sa nikto nechystá zakázať. Návrh zakázať symbolickú podporu konkrétnej skupine ľudí, a iným nie, je v rozpore s princípom rovnosti pred zákonom.

Ide proti základom tohto štátu, ktoré stoja na odmietnutí fašizmu, komunizmu a iných ideológií rozdeľujúcich ľudí na nerovnoprávne skupiny.

Nedomyslený návrh zákona

Zákaz by sa okrem prezidentky, parlamentu, vlády a ministerstiev týkal aj samospráv, štátnych škôl, múzeí, galérií a pod. Viaceré dotknuté inštitúcie (napr. fakulty Univerzity Komenského, VŠVU, VŠMU) vrátane mestských (Galéria mesta Bratislavy, Divadlo P. O. Hviezdoslava, Mestské divadlo Žilina) už vlajku v minulých rokoch vyvesili.

Nakoniec aj najväčšia dúhová vlajka v Bratislave, ktorú pravidelne vyvesuje Nová Cvernovka, je na budove patriacej Bratislavskému samosprávnemu kraju. Pritom sa vôbec nedá tvrdiť, že by jej vyvesenie spôsobilo polarizáciu spoločnosti, keďže si ich predkladateľ a novinári z najväčších slovenských médií ani nevšimli.

Počas týždňového turné s rozhovormi v médiách Gyimesi ako jediné príklady spomínal vyvesenie jednej vlajky na budove verejného ochrancu práv a druhej na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti.

Obe sa pritom stali predmetom verejného záujmu len vďaka nevyberanej kritike zo strany vtedy vládnej SNS. Vyplýva z toho, že  polarizácia spoločnosti nastane, len ak odporcovia rovnosti LGBTI ľudí politicky zneužijú tému vyvesenia dúhovej vlajky. Po prijatí zákazu sa navyše vyvesenie dúhovej vlajky stane symbolom odporu voči postupujúcemu extrémizmu a najnepopulárnejšiemu politikovi v krajine.     

Vráťme sa však k skutočnému dôvodu predloženia tohto návrhu. Aj v časoch, keď Smer ešte nebol krajne pravicovou stranou a mal ambíciu byť štandardnou sociálnou demokraciou, nechcel prijať zákon o registrovaných partnerstvách.

Jedným z dôvodov bola politická taktika: je to téma, ktorá rozdeľuje pravicovú časť politického spektra a prijatím zákona by Smer stratil jeden z nástrojov na jej rozoštvávanie. Platí to dodnes, žiaľ, v opačnej podobe.

Najťažšie roky pre LGBTI komunitu

Poslanci z kandidátky extrémistickej strany pravidelne predkladajú zákony obmedzujúce práva LGBTI ľudí s nádejou, že ich hodnotovo blízka časť vládnej koalície podporí a zjavné porušenie koaličnej zmluvy rozbije koalíciu alebo aspoň prinúti menšiu demokratickú časť z nej odísť. Alternatívou by napríklad pre SaS bola úplná strata tváre pred svojimi voličmi.

Nasleduje logická otázka, prečo niečo takéto robí koaličný poslanec s podporou predsedu najväčšej (čo do počtu poslancov a nie členov) koaličnej strany? Nedá sa to chápať inak ako snaha o vypudenie SaS z koalície a o vznik novej, ako ju nazýva samotný Matovič, „prorodinnej koalície“ s extrémistami.

V tomto prípade sa mu to ešte pravdepodobne nepodarí a dostatočný počet ľudí sa postaví na odpor. Pre LGBTI ľudí však nasledujúce dva roky do parlamentných volieb budú najťažším obdobím v histórii Slovenskej republiky.

Každý polrok sa v parlamente objavia návrhy na obmedzenie ich ľudských práv a existuje aj jasná väčšina ochotná ich odhlasovať. Krehká zábrana v podobe koaličnej zmluvy zabraňujúcej prijať zákony s opozíciou, ak aj prežije Matovičovu sabotáž, prestane platiť najneskôr 110 dní pred parlamentnými voľbami (dňom ich vyhlásenia).

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.