Zákon, ktorý státisícom Slovákov „prihrá“ desiatky eur navyše, sa odkladá. Erik Tomáš ohlásil dôležitú zmenu

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) navrhuje návrhom novely zákona zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 57 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch dokov.

Na minimálnu mzdu sú v návrhu naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkend a aj počas sviatkov. Návrh v pondelok (20.5.) prerokovala Hospodárska a sociálna rada (HSR) SR.

Zamestnávateľské zväzy s novelou zákona na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR nesúhlasili, odborári ju podporili s pripomienkami. Tento návrh na zvýšenie minimálnej mzdy tak pôjde do parlamentu až v septembri.

„Nová minimálna mzda podľa nového automatu by mala platiť od 1. januára 2026 . V zákone naďalej ponechávame možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy. Očakávame, že zákon bude prerokovaný v parlamente na septembrovej a októbrovej schôdzi, keďže v balíku sú aj transpozičné opatrenia, ktoré musia byť prijaté do novembra tohto roka,“ uviedol po rokovaní HSR jej predseda Tomáš.

Zamestnávatelia nesúhlasia

„Podľa očakávania zástupcovia odborov schválili a odsúhlasili tento zákon, ale s pripomienkami. Zamestnávatelia nevyslovili súhlas s navrhovaným zákonom. Dohodli sme sa, že vzhľadom na proces nebude tento zákon môcť byť predložený na júnovú parlamentnú schôdzu, pretože sa nestíha jeho predloženie na stredajšie (22. 5.) rokovanie vlády, keďže ešte len zajtra (21. 5.) k nemu zasadá Legislatívna rada vlády. Je potrebné zapracovať do uvedeného zákona pripomienky,“ priblížil minister práce.

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka s návrhom ale nesúhlasí. Hovorí, že nastavenie určovania minimálnej mzdy je nevhodné vzhľadom na konkurencieschopnosť SR.

„Všetko musí vychádzať z výkonu slovenskej ekonomiky, ktorý je v rámci EÚ druhý najhorší. Po nás je už len Bulharsko,“ poznamenal Machunka.

Kúpa prvej nehnuteľnosti nemusí byť pre Slovákov trápenie. Odborníci prezradili, na čo si pri nej dávať pozor

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský sa obáva, že v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch budú mať zamestnávatelia problém dodržať navrhované (mzdové) nárasty.

„Komunikovali sme aj to, že by bolo dobré zamyslieť sa nad výškou daňovo-odvodového zaťaženia minimálnej mzdy. Medzi rokmi 2016 a 2024 narástlo toto zaťaženie aj minimálnej mzdy z 29 % na 37,5 %,“ dodal Lelovský.

Naopak, prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová novelu zákona na stanovenie minimálnej mzdy podporuje. 

„Zároveň sme radi, že v novele zostáva zachovaná možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy. Tá je prednostnou, na tom trvala aj samotná Európska komisia a sociálni partneri na európskej úrovni,“ povedala Uhlerová.

Minimálna mzda až 920 eur

V stanovisku k návrhu novely zákona o minimálnej mzde sa Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) vyjadrila, že bude mať na podnikateľské prostredie vplyv až vo výške 110 miliónov eur. Kritizuje tiež, že vláda odmieta zmierniť nárast nákladov a neponúka žiadne kompenzačné opatrenia.

APZD podčiarkla, že návrh zákona je politickým rozhodnutím, s formálne dodržaným sociálnym dialógom so zamestnávateľmi a ako súčasť politickej kampane. Tomáš hovorí o tom, že zmeny vo výpočte minimálnej mzdy sú súčasťou transpozície Európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorá stanovuje, že minimálna mzda by mala byť približne polovicou priemernej mzdy v danom roku.

V roku 2023 bola minimálna mzda 700 eur, priemer v krajine pritom dosiahol 1430 eur. Ide o podiel 48,95 %. Mzda má byť primeraná životným nákladom a ekonomickej situácii krajiny.

V roku 2024 je minimálna mzda 750 eur a budúci rok by mala byť 816 eur, ak sa odbory a zamestnávatelia nedohodnú inak. Ak by poslanci schválili novelu Erika Tomáša, tak by minimálka bola v roku 2026 až 920 eur.

APZD ale tvrdí, že návrh prekračuje štandardy krajín EÚ a zníži nízku konkurencieschopnosť Slovenska. Nad rámec smernice EÚ je podľa asociácie aj návrh opätovného zavedenia reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Ide o automatickú extenziu zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli súčasťou rokovaní, nepodpísali a ani nemusia mať o jej existencii žiadnu vedomosť. 

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika