Zákopy na Ukrajine sa stali liahňou mutácií rezistentných baktérií. Experti sa obávajú ich rozšírenia v Európe

Ukrajincov v zákopoch netrápia len Rusi, ale aj neviditeľný nepriateľ – rezistentné baktérie. Nemeckí lekári, ktorí sa podieľajú na liečení pacientov s ťažkými zraneniami, varujú, že zaznamenali prípady v prvej línii, keď si baktérie vytvorili odolnosť voči antibiotikám, uvádza španielsky portál EL PAÍS. Neviditeľný nepriateľ sa ďalej rozšíril v poľných nemocniciach, kde ošetrujú zranených.

 „Zranení často dostávajú neoptimálnu chirurgickú a antibiotickú liečbu v kontexte nedostatku zdrojov a v nesterilných podmienkach vo vojnových zónach a núdzových prostrediach, niekedy aj niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov,“ cituje EL PAÍS špecialistku na internú medicínu Mariu Virginiu Dos Santosovú.

Lekárka pôsobí na Lekárskej univerzite Charité-Berlin, kde sa prevážajú zranení ukrajinskí vojaci i civilisti potom, ako sa ich stav stabilizuje v ukrajinských alebo poľských nemocniciach.

Lekári z Berlína skúmali 14 osôb, ktorí k nim boli prevezení, z toho 13 bolo civilistov a jeden bol vojak. Šesť z nich bolo zranených guľkami a osem výbuchmi granátov a bômb. Výsledky skúmania lekárov šokovali.

Dos Santosová uviedla, že kombinácia baktérií, húb a parazitov s multirezistentnými patogénmi spôsobuje, že liečba je obzvlášť zložitá.

Väčšinu infekcií tvorili infekcie kostí, nasledovali infekcie spojené s implantátmi, infekcie mäkkých tkanív a septická artritída. Najviac pacientov trápili infekcie spojené s dolnými končatinami, no takmer polovica pacientov mala postihnutú viac ako jednu anatomickú oblasť a dvaja mali viaceré infikované oblasti.

Takmer všetky infekcie (13) boli spôsobené multirezistentnými gram-negatívnymi baktériami (MDRGN), ako sú stafylokoky, E.coli, enterokoky a plesne.

Úplné nové spektrum baktérií ako to, čo sa vyskytuje v Nemecku

Takmer tri štvrtiny (72 %) vykazovali rezistenciu na karbapenémy a novšie antibiotiká ceftazidím-avibaktám a ceftolozán/tazobaktám, ktoré sa používajú ako posledná možnosť, keď infekcia neustupuje pri liečbe inými antibiotikami. Práve neúspech liečby poslednej možnosti spôsobuje, že baktérie sa prezývajú ako superrezistentné.

„Stretli sme sa s úplne novým spektrom patogénov pre to, čo sa dá očakávať v Nemecku,“ vysvetlil Dos Santosová. „V týchto hrozných vojnových ranách vidíme vysoký výskyt gramnegatívnych patogénov odolných voči viacerým liekom a vo všetkých prípadoch išlo o polymikrobiálne infekcie. To znamená, že sme museli upraviť naše predchádzajúce stratégie antibiotickej liečby, aby sme pokryli tieto multirezistentné organizmy.“

Archeológovia otvorili hrobku poľského kráľa, pár dní nato záhadne umreli. Z panovníka sa stala biologická zbraň

Zo 14 osôb bolo 10 prepustených, 4 sa naďalej liečia, pričom u 2 sa vyvinuli akútne infekcie. 

Zistenia nemeckých lekárov sa zhodujú s poznatkami z iných konfliktných zón, ako napríklad Iraku. Už vtedy experti pozorovali, že vysoký počet zranených a chýbajúce zdroje na ich liečbu spôsobovali, že lekári občas siahli po antibiotikách, ktoré neboli vhodné. Aj vďaka tomu sa zvýšila vysoká miera odolnosti. Ich rozsah siaha ďaleko za hranice vojnovej zóny a ohrozuje aj globálne zdravie.

Už teraz na ne umrie 100 Európanov, do roku 2050 budú najčastejšou príčinou úmrtia

Rezistentné baktérie sa do roku 2050 stanú najčastejšou príčinou úmrtia v Európe.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odhaduje, že už teraz umrie denne kvôli antibiotickej rezistencii okolo 100 Európanov denne. Ročne to predstavuje takmer 35-tisíc ľudí. To je podobný počet ako úmrtí na chrípku, HIV/AIDS a tuberkulózu dohromady, uvádza The Brussels Times.

Posledné dáta z roku 2019 ukazujú, že rezistentné baktérie zabili v roku 2019 na celom svete až 1,2 milióna ľudí a zohrali rolu v úmrtí 4,95 miliónov ľudí na celom svete, čo je viac ako úmrtí na HIV/AIDS či maláriu.

zdroj: Unsplash/CDC

Vedci varujú, že počet úmrtí na rezistentné patogény bude v nasledujúcich rokoch len a len stúpať. Do roku 2050 môže ročne zabiť 10 miliónov ľudí.

„To je viac ako kardiovaskulárne choroby a viac ako rakovina,“ cituje The Brussels Times profesora Samuela Coenena z Antverpskej univerzity. „Toto sú v súčasnosti najčastejšie príčiny úmrtia. Sú to scenáre súdneho dňa, ktoré sú pred nami, ale musíme ich brať veľmi vážne.“

Vedci varujú, že problém je potrebné naliehavo riešiť, dokiaľ nebude neskoro. Potrebné sú aj peniaze na ďalší výskum novej generácie antibiotík.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie