Zamestnancom staval domy a topánkami dobyl svet. Tomáš Baťa bol brilantný obchodník, toto je jeho 6 kľúčových zásad

Firmu Baťa založili 21. septembra 1894 vo vtedajšom česko-slovenskom meste Zlín traja súrodenci, ktorí do nej vložili svoje dedičstvo v podobe 320 amerických dolárov. Ich závod na výrobu obuvi najskôr tvorila skupinka šičiek a obuvníkov, ktorí šili topánky nielen pre svojich susedov, ale aj pre vzdialenejších obchodníkov.

O necelých 10 rokov neskôr vyrábal Baťa 2 200 párov denne. Aj napriek hospodárskemu poklesu počas prvej svetovej vojny, nedostatku materiálu, pracovných síl a prítomnosti kartelov sa v roku 1917 predaj firmy zvýšil na dva milióny párov ročne.

Von der Leyenová: Ukrajina patrí do Európskej únie

Veľkou prednosťou systému firmy bola komplexnosť vo výrobe aj predaji. Firma si vyrábala vlastné polotovary a materiály, vďaka čomu dokázala čeliť konkurenčným tlakom. Súčasne bola schopná vyrábať kvalitne s nízkymi nákladmi, a teda lacnejšie a s väčším ziskom.

zdroj: archív spoločnosti Baťa

Kľúčovým špecifikom hospodárskej filozofie firmy Baťa bol trhový podnikový mechanizmus, v ktorom každá dielňa tvorila samostatnú výrobnú jednotku. Každá prevádzka si sama nakupovala materiály a predávala svoje výrobky. Boli finančne celkom sebestačné.

Na mzdy zamestnancov si musela prevádzka zarobiť. Robotníci dostávali mzdu len za skutočné množstvo a kvalitu vykonanej práce. Vedúci zamestnanci zase dostávali fixné platy s podielom na zisku a strate.

Pánom je zákazník

Spokojný zákazník a služba verejnosti sa rýchlo stali kľúčovými prvkami Baťovej sústavy riadenia. Tomáš Baťa dokonca zaviedol evidenciu o výrobkoch a zákazníkoch. Firma evidovala zákazníkov podľa mena a adresy, ktoré boli následne vytlačené na kovový štítok.

zdroj: archív spoločnosti Baťa

Pomocou štítkov sa na zásielky tlačili mená a adresy príjemcov. Zamestnanci, ktorí prichádzali do styku so zákazníkmi, mali povinnosť zaujímať sa o pripomienky a podnety. Povinné boli tiež návštevy domácností, spojené s drobnými opravami obuvi.

Cieľ bol jasný – získať potrebné informácie a pochopiť potreby a priania ľudí. V roku 1932 obsahovala databáza zákazníkov firmy Baťa takmer jeden milión mien s adresou.

Deň má 86 400 sekúnd

Efektívne využitie dňa bolo jednou zo zásad, ktoré do ľudí vštepovali v slávnej Baťovej škole práce. V pracovnej dobe nebolo bez súhlasu vedúceho dovolené opustiť pracovisko. Striktné dodržiavanie pracovnej doby bolo povinnosťou, o ktorej sa nediskutovalo.

zdroj: archív spoločnosti Baťa

V celom areáli továrne bolo prísne zakázané fajčiť a piť alkohol. Z dôvodu obmedzenia plytvania pracovným časom nebolo akceptované ani rozprávanie sa pri káve či čaji.

Pre pracovníkov, ktorí pracovali na dlhodobých projektoch, platil vždy „deadline“ stanovený na ich odovzdanie. Ak sa podarilo termín skrátiť, zamestnancovi bola vypísaná odmena podľa usporeného času. Táto odmena nebola na tú dobu malá, v niektorých prípadoch presahovala v prepočte 100 eur.

Zamestnanci

V Zlíne Baťa postavil pre svojich robotníkov a ich rodiny domy, školy a nemocnice. Vo veľmi ťažkých časoch poskytovala firma lacné nájmy a potraviny, pretože zakladateľ Tomáš Baťa pevne veril, že podnik by mal slúžiť verejnosti.

V roku 1912 nechal vystavať prvú skupinu tzv. baťovských domčekov pre svojich zamestnancov. Štandardom bol poldom s tromi izbami, kuchyňou, pivnicou a záhradkou. Nájom predstavoval 27 českých korún týždenne.

zdroj: archív spoločnosti Baťa

V roku 1937, už za vedenia Jána Antonína Baťu, vlastnila firma Baťa asi 2 000 domčekov. Ich výstavba mala značný vplyv na stabilizáciu a motiváciu pracovníkov, pretože v prípade prepustenia z firmy musel zamestnanec aj s celou rodinou domček opustiť.

Legendárna Baťova sústava riadenia vychádzala okrem iného aj z poznania, že hlavnou motiváciou ľudí nie sú len peniaze, ale predovšetkým sebarealizácia človeka v rámci kolektívu.

Firma preto venovala značnú pozornosť výchove a výcviku mladých ľudí a od začiatku v nich pestovala vernosť firme. Povinnosťou vedúceho pracovníka bolo vychovať za seba aspoň dvoch rovnocenných náhradníkov.

Mzda

Firma Baťa ako prvá uplatnila spravodlivé odmeňovanie podľa množstva a kvality vykonanej práce, a to s účasťou na zisku a strate celej firmy. Každý pracovník presne vedel, koľko má čoho vyrobiť, koľko naozaj vyrobil a koľko za svoju prácu dostane peňazí.

Kontrola kvality

Otázka kvality bola vo firme Baťa chápaná ako primárna. Systémom kvality a jej kontroly firma vo svojej dobe dokázala, že lacný výrobok nemusí byť nekvalitný.

Uplatňovala sa vstupná kontrola nakupovaných materiálov a surovín pred ich uskladnením, cez priebežnú kontrolu vo výrobnom procese, až po kontrolu hotových výrobkov pred odoslaním na sklad. Kontrolné oddelenie firmy podliehalo priamo vrcholovému manažmentu podniku. 

Moja práca má jeden účel: službu životu. Som nadšený životom. Milujem život. Prial by som si žiť ho desaťkrát po sebe bez zmeny, za každých podmienok. Prial by som si mať desať synov. Nie, aby som mohol medzi nich rozdeliť svoj majetok, ale aby som ich naučil žiť a pracovať. 

Inovácie

Pre firmu Baťa bolo typické, že značnú pozornosť venovala zavádzaniu nových techník do výroby, inováciám výrobkov a novému mysleniu v práci. Hlavné heslo, napísané veľkými písmenami na továrenskej stene, znelo: „Ľuďom myslenie, strojom drinu.“

Všetky návrhy a novinky museli byť uskutočnené v čo najkratšom možnom čase a ľudia boli za návrhy aj ich realizáciu vždy dobre odmenení. To bol tiež jeden z hlavných motorov firmy Baťa a dôvodom jej trvalej prosperity. Inovácie vo firme tu boli veľmi úzko spojené aj s výskumom a vývojom.

„Vynaliezavosť je vlastnosť, ktorú získame len cvikom v mladých rokoch pri práci, ale nikdy v škole. Škola je strom poznania. Veda je veľká moc, nemožno jej však využiť bez vynaliezavosti,“ hovoril Tomáš Baťa.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 28. apríla 2021.