Západ pomáha Putinovi pri výrobe jeho „superzbrane“ Oreshnik. Raketa odhaľuje slabiny sankcií
- Raketa Oreshnik, použitá pri útoku na Ukrajinu, odhaľuje slabiny sankcií
- Západná technológia naďalej prúdi do Ruska cez tretie krajiny
- Raketa Oreshnik, použitá pri útoku na Ukrajinu, odhaľuje slabiny sankcií
- Západná technológia naďalej prúdi do Ruska cez tretie krajiny
Nový ruský raketový systém Oreshnik, použitý v novembri 2024 pri útoku na ukrajinský Dnipro, vyvolal znepokojenie nielen pre jeho vojenský potenciál, ale aj pre použitie západnej technológie pri jeho vývoji.
Napriek sankciám, ktoré majú obmedziť schopnosti ruskej obrany, zistila analýza denníka Financial Times, že kritické výrobné zariadenia pochádzajú z Japonska a Nemecka.
Západná technológia vo výrobe ruských zbraní
Vývoj Oreshnika mal na starosti Moskovský inštitút termálnej technológie (MITT) a spoločnosť Sozvezdie. Tieto inštitúcie v roku 2024 zverejnili pracovné ponuky, v ktorých vyžadovali odborníkov na ovládanie presných CNC strojov značiek Fanuc (Japonsko), Siemens a Heidenhain (obe Nemecko).
Tieto zariadenia sú kľúčové pre výrobu balistických rakiet, no ich dovoz je už niekoľko rokov predmetom sankcií.
Napriek tomu bolo do Ruska v roku 2024 importovaných komponentov Heidenhain za viac ako 3 milióny dolárov. Niektoré z týchto objednávok smerovali priamo k firmám napojeným na vojenskú výrobu.
„Vývoj Oreshnika ukazuje, ako je ruský vojensko-priemyselný komplex stále závislý od západnej technológie,“ uviedol Denys Hutyk z Ekonomickej bezpečnostnej rady Ukrajiny.
Oreshnik: Modifikácia starej technológie
Podľa obranného experta Fabiana Hoffmanna z Univerzity v Osle nejde o úplne nový systém, ale o modifikáciu rakety RS-26 Rubež, ktorá bola testovaná, no nikdy nebola nasadená. Ruský prezident Vladimir Putin opísal Oreshnik ako odpoveď na použitie amerických a britských zbraní Ukrajinou.
„Máme zásoby týchto systémov pripravené na použitie,“ vyhlásil Putin po útoku na Dnipro, kde bývalé sovietske zariadenie na výrobu rakiet zostalo terčom.
Podľa amerických zdrojov má však Rusko k dispozícii len obmedzený počet týchto experimentálnych rakiet.
Sankcie a ich obchádzanie
Napriek snahám západných krajín zastaviť prísun citlivých technológií do Ruska, mnoho komponentov stále preniká cez tretie krajiny, najmä Čínu. CNC zariadenia na presné obrábanie kovov sú pre ruský vojenský priemysel kriticky dôležité, pričom západné kontrolné systémy sa považujú za nenahraditeľné.
Nick Pinkston, špecialista na automatizované nástroje, vysvetlil: „Ak by sa podarilo obmedziť prístup Ruska k západným CNC systémom, mohlo by to spomaliť ich produkciu. Prechod na alternatívne systémy si vyžaduje čas, peniaze a často znižuje kvalitu výrobkov.“
Príkladom obchádzania sankcií je prípad Baltickej priemyselnej spoločnosti, ktorá importovala CNC zariadenia z Číny a deklarovala ich ako domáce, aby získala štátne financovanie, informuje spravodajstvo Kyiv Independent.
Hoci bola vedúca spoločnosti Diana Kaledinová obvinená z podvodu, jej prípad bol zastavený s odôvodnením, že jej stíhanie by mohlo poškodiť ruský strojársky priemysel.
Výzva pre západné krajiny
Ruský vojensko-priemyselný komplex naďalej obchádza sankcie a využíva západnú technológiu. Siemens a Fanuc sa bránia tým, že prísne dodržiavajú sankčné nariadenia a preverujú každý podozrivý prípad. Napriek tomu unikajúce komponenty pomáhajú Rusku vyrábať zbrane, ktoré priamo ohrozujú Ukrajinu.
„Západné vlády by mali ešte dôraznejšie pracovať na zastavení tohto prísunu, ktorý priamo prispieva k ruskej agresii,“ zdôraznil Hutyk.
Oreshnik ako symbol slabostí a výziev
Raketa Oreshnik je symbolom technologických ambícií Ruska, ale zároveň odhaľuje jeho slabosti. Závislosť od západnej technológie poukazuje na limity ruského priemyslu a schopnosť obchádzať sankcie ukazuje, že ich účinnosť má svoje hranice.
Zastavenie tejto podpory by mohlo zásadne ovplyvniť schopnosť Ruska pokračovať v agresii voči Ukrajine a vyžaduje si spoločné úsilie západných krajín. Vojna na Ukrajine tak stále zostáva nielen vojenskou, ale aj technologickou a ekonomickou výzvou pre celý svet.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Financial Times, Kyiv Independent