Západ sa vraj dostal na „hranicu flexibility“. Z Iránu cíti stupňujúcu sa jadrovú hrozbu

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo v sobotu upozornili, že postoje Iránu ohrozujú vyhliadky na obnovenie jadrovej dohody. Európske mocnosti zároveň „vážne pochybujú“ o úprimnosti Teheránu pri snahe o jej uzatvorenie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Opodstatnené pochybnosti

Európskym vyjednávačom sa v auguste zdanlivo podarilo pokročiť v rokovaniach o obnovení iránskej jadrovej dohody pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Teherán totiž z veľkej časti s navrhovaným textom súhlasil. Optimizmus vyjednávačov však opadol po tom, ako Irán reagoval na odpoveď Spojených štátov k navrhovanej dohode.

Posledný návrh predložený Iránu nás priviedol „na hranicu našej flexibility“, uviedli Británia, Francúzsko a Nemecko v spoločnom vyhlásení.

Dodali, že Teherán sa rozhodol nevyužiť túto kritickú diplomatickú príležitosť a „namiesto toho pokračuje v stupňovaní svojho jadrového programu nad rámec akéhokoľvek prijateľného ospravedlnenia“.

Teherán tiež znovu otvoril otázky súvisiace s jeho právnymi záväzkami podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá bola uzavretá s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

„Táto najnovšia požiadavka vyvoláva vážne pochybnosti o zámeroch a záväzku Iránu dosiahnuť úspešný výsledok JCPOA,“ dodali európske mocnosti.

Šéf amerického rezortu diplomacie v piatok uviedol, že posledná odpoveď Teheránu na návrh jadrovej dohody je krokom späť, Dodal, že Washington za každú cenu s dohodou súhlasiť nebude.

zdroj: Pixabay/WikiImages

Irán podpísal pôvodnú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou v roku 2015. V nej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.

V roku 2018 však Spojené štáty rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo vyjednať a Teherán po čase prestal dodržiavať pôvodnú dohodu.

Jadrové zbrane nepustia

Zdá sa však, že s jadrovými hrozbami sa za posledné dni „roztrhlo vrece“. Len včera svet obletela znepokojujúca správa z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

Tamojší parlament, Najvyššie ľudové zhromaždenie, schválil vo štvrtok (8.9.)  zákon, ktorý tejto izolovanej krajine umožňuje vykonať preventívny jadrový útok a vyhlasuje za „nezvratný“ jej štatút jadrovej mocnosti. Informujú o tom v piatok agentúry Reuters a AFP odvolávajúce sa na štátne médiá v KĽDR.

KĽDR sa už vo svojej ústave označila za štát s jadrovými zbraňami, nový zákon však zachádza ešte ďalej. Krajine umožní vykonať „automaticky“ preventívny jadrový útok a „okamžite zničiť nepriateľské sily“, ak cudzia krajina predstavuje pre Pchjongjang bezprostrednú hrozbu. Zákon tiež zakazuje zdieľanie jadrových zbraní alebo technológií s inými krajinami.

„Na novom zákone je rozhodujúce to, že vymedzuje pevnú hranicu, aby sa o našich jadrových zbraniach nedalo rokovať,“ cituje agentúra KCNA z prejavu vodcu Kim Čong-una v pléne parlamentu.

zdroj: TASR/AP, Korean Central News Agency

Kim tiež obvinil Spojené štáty, že na jeho krajinu vyvíjajú nátlak s cieľom oslabiť jej obranyschopnosť a v konečnom dôsledku spôsobiť pád jeho vlády.

Kritizoval i plány Južnej Kórey na zvýšenie svojej konvenčnej údernej sily a obnovenie rozsiahlych manévrov s USA. Tieto „nebezpečné“ vojenské akcie podľa neho len zvýšili napätie v regióne.

Zopakoval, že Pchjongjang sa nikdy nevzdá jadrových zbraní, ktoré potrebuje na obranu pred nepriateľskými krokmi zo strany USA. „Neexistuje absolútne nič také, ako je vzdanie sa jadrových zbraní, nebude nijaká denuklearizácia ani vyjednávanie,“ zdôraznil Kim Čong-un.

„Kým budú na Zemi existovať jadrové zbrane a imperializmus a intrigy Spojených štátov a ich stúpencov proti našej republike nebudú ukončené, posilňovanie našich jadrových schopností sa nezastaví,“ podčiarkol kórejský vodca.