Zarobí takmer 7-tisíc eur mesačne: Naše platy sú úbohé, ale Slovensko má v niektorých veciach oproti Švédsku navrch

Ako a prečo si sa rozhodol odísť do Švédska? 

Pracoval som ako sestra – záchranár na Slovensku od r. 2003. Po diplomovanej všeobecnej sestre som absolvoval špecializačné štúdium urgentná starostlivosť (alebo tak podobne sa to volá). Nakoniec som sa dal do boja na univerzite a absolvoval som aj Bc. a Mgr. v ošetrovateľstve. Za tie roky 2003- 2015 sa mi nezdvihol plat, robil som na troch miestach 48-hodinové služby, aby som vôbec zarobil. Po 12-rokoch driny, štúdií, frustrácie z nedocenenia, problémami s nadriadenými a hlavne nefungujúcim systémom slovenského zdravotníctva. Úprimne povedané, najväčším dôvodom bolo, že za celé tie roky sa mi nezdvihol plat ani v súkromných, ani v štátnych prevádzkach, v podstate ani o mieru inflácie. Najskôr som rozmýšľal o Českej republike, potom Anglicku či Nemecku. Nemecko sa mi ale nikdy nepáčilo, resp. ich reč. Do Švédska som prvýkrát letel v  roku 2016.

Pracuješ ako zdravotná sestra (slovenská ani zahraničná legislatíva pojem zdravotný brat nepozná, aj na diplomoch a menovkách je uvedené sestra). Aký bol výberový proces a na základe čoho ťa prijali?

Vzdelanie, prax, praktické zručnosti. Po ukončení jazykového kurzu na úrovni B1 mi po 3-tyždňoch zavolali, že majú pre mňa prácu, tak som vycestoval. Odvtedy som v podstate prešiel pekný kus Švédska. Stačí poslať životopis, zamestnávateľ si obvolá referencie a v podstate som negatívnu odpoveď ešte nedostal. Anglicko zase ani platovo ani turnusovo nebolo pre mňa vyhovujúce, keďže mám rodinu na Slovensku. Nakoniec som našiel na internete inzerát o škandinávskych krajinách. Bol som na dvoch pohovoroch s jednou agentúrou a po druhom pohovore sme sa dohodli na vzájomnej spolupráci. 

zdroj: František Bajánek

Aký si mal prvý pocit zo švédskeho zdravotníctva? 

Prvé oddelenie bola chirurgia jedna polovica a ortopédia druhá polovica. Pred prvou službou som stretol na nemocničnej ubytovni sestričky a dali sme sa do reči. Vystrašilo ma na smrť, aké je to ťažké oddelenie, ako sa narobím a podobne. Po prvej službe som im povedal, nech si to idú skúsiť na Slovensko, kde je jedna sestra na 30 pacientov a ak má šťastie, tak s jednou sanitárkou. Tu sme mali 18 pacientov 3 sanitárky a dve sestry. Doktorov samozrejme viac. Pila sa kávička (typická švédska „fika“ – káva a nejaká sladkosť alebo obložený chlebík), mal som čas ísť na toaletu, na obed, mal som dostatok času na komunikáciu s pacientom, príbuznými a hlavne som mal dostatok času na splnenie všetkých potrieb pacienta a vyriešenie všetkých jeho problémov. Administratíva na 95% iba elektronická. Následná domáca starostlivosť prepracovaná tak, že pacient po výmene bedrového kĺbu ide na tretí deň od operácie domov. Mal som pocit, že som sa dostal do zdravotníckeho pracovného “neba“. Tento pocit ma držal veru asi aj prvé dva roky. 

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom v zahraničí, daj nám vedieť na redakcia@startitup.sk a v ďalších článkoch sa môžeš objaviť aj ty alebo tvoj úspešný kamoš!)

Čo si si ako prvé zaujímavé všimol na švédskom zdravotníctve? 

Celkovo systém, ktorý je prepracovaný od urgentných prijmov, cez akútnu starostlivosť, až po následnú, či už v domácom prostredí alebo v geriatrických zariadeniach. Taktiež je rozdiel hlavne v komunikácii s personálom. Lekári chodia jesť do kuchynky pre personál, kde sedí lekár a sanitárka a rozoberajú či už pracovné alebo súkromné témy. Riešia sa tu aj potrebné informácie alebo nejaké návrhy na ďalší postup resp. plánovanie pacienta. Doktor nemá problém prísť za sestrou a poradiť sa. Lekára zaujíma názor sestry, sanitárky, a to sa bavíme aj o profesoroch, nie len o rádových lekároch. Taktiež ma nadchla úplná digitalizácia. Naše slovenské e-recepty majú vo Švédsku už asi 10 rokov.

Ako by si charakterizoval švédsku úroveň zdravotníctva? 

Žiaľ, musím skonštatovať, že posledný rok to tu ide rapídne dolu vodou. Asi majú nejakého slovenského poradcu pre otázky zdravotníctva (smiech). Vo veľkom sa prepúšťa, zvyšuje sa počet pacientov na jedného pracovníka, chýbajú pracovníci na každej pracovnej pozícii. Myslím si ale, že na úroveň slovenského zdravotníctva, ak sa bavíme o pomoci, ochote, odbornosti personálu, využívaní možností, aké tá ktorá krajina má, sa švédske zdravotníctvo nikdy nedostane. Vysvetlím. Primárna starostlivosť – Slováka ráno pichne v chrbtici, ten istý deň je u obvodného lekára, dostane výmenný lístok na neurológiu/ortopédiu, kam sa dostane pomerne rýchlo a už to ide hneď na CT alebo MR. Do troch týždňov ma Slovák všetko. Vo Švédsku ráno vstaneš, bolí ťa chrbtica, zavoláš si na polikliniku, kde ak máš šťastie ti dajú akútny termín, tak v priebehu týždňa. Lekár po prvom vyšetrení väčšinu pacientov odošle ku fyzioterapeutovi, aby sa išiel naučiť cvičiť cviky a v tom lepšom prípade dostane niečo ako slovenský Dorsiflex a Diclofenac. Pri čase, ktorý je potrebný na to, aby sa tu pacient dostal na CT alebo MR sa môžeme baviť o troch a viac mesiacoch. Nehovorím, že je správne hneď posielať pacienta na CT, ale mnohokrát sa tu stretávame s prípadmi, že primárna starostlivosť úplne zlyhala a to na základe neodbornosti, neochoty alebo nevyužitia všetkých možností, ktoré daný lekár mal k dispozícii. A takto by som tu mohol opísať x prípadov ako to funguje na Slovensku a ako tu. 

zdroj: František Bajánek

Mám to chápať tak, že v tomto je slovenské zdravotníctvo lepšie ako to švédske?

Áno, v týchto aspektoch sme ochotnejší viac na Slovensku. Sme nápomocní a empatickí.

Čo si si všimol ako najvýraznejší rozdiel medzi slovenským a švédskym zdravotníctvom? 

Pre mňa od prvého dňa prístup pacient/príbuzní – voči zdravotníckemu personálu. A ako som už vyššie spomínal, medzi personálom lekár – sestra – sanitárka sa nedá porovnať spolupráca. Na Slovensku sme sluhovia „pánom“ doktorom. Neznamenáme nič a o sanitárkach ani nehovoriac. Tie ani neexistujú pre väčšinu lekárov na Slovensku. Ďalší veľmi veľký rozdiel je v plytvaní materiálom. Kto to tu nezažije nepochopí. Strašné ako sa tu vyhadzuje a plytvá. V podstate idú obrovské milióny do koša denno-denne. 

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom v zahraničí, daj nám vedieť na redakcia@startitup.sk a v ďalších článkoch sa môžeš objaviť aj ty alebo tvoj úspešný kamoš!)

Akí sú švédski doktori? 

Nepozeral som žiadnu štatistiku, ale určite je 60-70% lekárov vo Švédsku nie švédskych. Asi ako všade, od príjemných a milých inteligentných anjelov až po nekompetentných, prepáč za výraz neandertálskych felčiarov. Našťastie drvivá väčšina je tu zlatý stredný priemer.

Mal si už aj konflikt na pracovisku? Pociťuješ rozdiel v tomto oproti Slovensku?

Áno sú tu aj konflikty s lekármi, ale tie prebiehajú na inej úrovni, ako na Slovensku. Ak je problém lekár-setra-sanitárka, rieši sa s vedúcim pracovníkom oddelenia, s tým, že pravda víťazí. Nehrozí, že by niekomu kvôli tomu, že protistrana je lekár, bol nespravodlivo postavený do pozície toho, kto je v nepráve. Tak či onak, lekári majú svoj rešpekt a postavenie v spoločenskej hierarchii, ale sami seba nepovažujú za nič viac, ako bežných ľudí. Nemajú napríklad ani tituly na občianskych preukazoch. 

zdroj: František Bajánek

Ako vyzerá tvoj deň? Koľko hodín pracuješ do týždňa? 

Ja som nočný vták, pracujem skoro iba nočné služby. Pracujem ako agentúrna sestra, takže pracovný čas, dovolenku a podobne si určujem sám. Zvyknem pracovať 50 hodín týždenne. Niekedy 70, niekedy 30. Ale už boli aj 90 hodinové týždne. Môj deň začína okolo 14-hodiny, keď sa budím po službe, ale aj keď som nerobil, pretože mám otočený režim. Idem von so psami (bývam s dvomi kamarátmi na byte a máme dvoch Husky). Okolo 14:30 prichádza domov prvý kamoš z práce, ideme cvičiť, po príchode domov navaríme večeru, príde druhý spolubývajúci, najeme sa a každý si robíme svoje. Ja väčšinu poobedia pretelefonujem s mojimi babami (mám doma dve dcérky – 3 a 7 ročné). Vďaka bohu za internet a messenger – a samozrejme som v kontakte so zopár najlepšími priateľmi, ktorí mi ešte ostali. Veľa ľudí zabudne rýchlo na človeka, ktorý síce pomohol tisíckrát predtým, ale teraz je už preč a nedokáže vybaviť lieky, recepty a vyšetrenia. Ale aspoň sa vyčistil zoznam mojich priateľov, na priateľov skutočných a tých druhých. 

Ako žijú Švédi na rozdiel od Slovákov?

Za tri a pol roka vo Švédsku som spoznal ľudí zo všetkých kútov sveta. Prišiel som na jednu vec. Som presvedčený, že každý národ si vo všeobecnosti myslí, ako zle sa im žije. Tak, ako si to myslia aj Švédi. Keby sa taký Švéd vydal žiť na Slovensko, asi by sa rýchlo „pakoval“ naspäť. Tak isto ako taký priemerný Slovák, keby sa vybral do niektorej z afrických alebo ázijských krajín. Ver alebo never, žijú ľudia v oveľa oveľa, ale oveľa horších podmienkach, ako si žije priemerný Slovák. 

Prezradíš nám aj koľko zarobí zdravotná sestra vo Švédsku? 

Od môjho príchodu do Švédska pracujem ako agentúrna sestra, nikdy som nebol zamestanec nemocnice. Ale viem, že nemocničné sestry zarobia okolo 3000-4500 eur po zdanení, agentúrna sestra okolo 4000-7000 eur po zdanení. Môj prijem za rok 2018 bol 109-tisíc eur pričom na daniach a odvodoch som zaplatil 26-tisíc eur.  Je to ale za cca. 165 hodín mesačne. Hodinovú mzdu mám v priemere 55 eur na hodinu pri nočnej práci. 

Aké sú náklady na život vo Švédsku? 

Tak ako všade. Čím väčšie mesto, tým drahšie. Nájomné v Stockholme je cca. 500 eur za izbu alebo 700-800 za garsónku. Strava a nafta ma stojí cca 400 eur, ale napr. večera v lepšej reštaurácii vyjde do 100 eur. Mesačné náklady na metro 90 eur. Paušál na mobil okolo 25 eur a mám všetko neobmedzené. 

zdroj: František Bajánek

Čo si myslíš o platoch v zdravotníctve na Slovensku? Pracoval by si tu za tie peniaze ešte niekedy?

Bavíme sa o sestrách a sanitárkach (lekárov na Slovensku a ich platy si dovolím nekomentovať), sú úbohé. Na to aký je počet pacientov na jednu sestru/sanitárku, aké sú vyťažené a na to, že musia robiť nejakú prácu pomimo, asi netreba ani moc komentovať. Úbohé a mizerné. Nie, ja už by som sa nevrátil a za taký plat by som už nerobil.

Čo pozitívne by sme si mohli zo švédskeho zdravotníctva zobrať? 

Myslím si, že akútnu starostlivosť majú vo Švédsku na vysokej úrovni. Tam by sme sa mali čo to priučiť. Najviac by sme sa na Slovensku však mohli naučiť o následnej starostlivosti. Je rozdiel pre každú zainteresovanú stranu, či pacient leží v nemocnici 10 dní alebo 4 dni. Nemáme domácu starostlivosť na Slovensku takú, aby predchádzala resp. znižovala potrebu hospitalizácie. A na tom sa šetrí neskutočne veľa finančných prostriedkov. 

Sú Švédi priateľskí? Hovorí sa, že severania sú chladní.

Drvivá väčšina až príliš. Spočiatku sú uzavretí, ale keď si ich získate, sú priateľskí, hoci iným spôsobom ako aj my Slováci. 

Ako sa na teba pozerajú Švédi? Nemajú predsudky voči Slovákom? 

V podstate si ma väčšinou zaradia do Balkánu – Slovinsko nie Slovensko. Keď ale poviem Československo, tak vedia. Švédi v podstate nemajú predsudky národnostné, iba osobnostné. Kým si neoťuknú človeka, sú opatrní. Sem tam sa mi stane, že ak poviem krajinu, z ktorej pochádzam, tak padne poznámka, že „komunista“. Niekedy je to myslené v srande, niekedy cítim pohŕdanie v tóne. Dosť často sa u starých pacientov – Švédov stretávame s rasistickým prístupom a vtedy máme kadejaké mená. Takéto situácie zvládame profesionálne a veľmi rýchlo. Rasizmus nie je vo Švédsku akceptovaný u nikoho. 

Aké prívlastky teda dostávame?

To je nezverejniteľné. Kadejaké nadávky.

Myslíš si, že je dobré, že Slováci odchádzajú pracovať do zahraničia práve v oblasti zdravotníctva?

Je to škoda. Systém vzdelávania sestier máme na Slovensku na vysokej úrovni. Slovenské sestry sú zručné, múdre, vedia pracovať za každých okolností a podmienok a vedia improvizovať. Ako sa hovorí, slovenské sestry vedia z ničoho upliesť bič. Všeobecne máme dobré meno v zahraničí, či už lekári alebo sestry. Berú nás ako pracovitých, šikovných a vzdelaných ľudí.

zdroj: František Bajánek

Vrátil by si sa teda ešte niekedy na Slovensko? Ak áno, tak za akých podmienok?

Jednoznačne nie. Nie kvôli prístupu k zdravotnému personálu. Kvôli medziľudským vzťahom na pracoviskách. Kvôli pracovným podmienkam, kvôli nedostatku materiálu. Ale skutočne najväčším dôvodom je, že na Slovensku sa pacientovi nezavďačíš pri väčšine prípadov, ani keby si neviem čo robil. Mám tu už nový život, cítim sa tu dobre, našiel som si tu zopár spriaznených duší a na Slovensku mi chýba akurát tak krajina a príroda. A mimochodom, tá kvalita jedla, o ktorej sa diskutuje tak veľa – z vlastných skúsenosti môžem potvrdiť, že na Slovensku máme skutočne veľmi zlú kvalitu potravín. Mám cukrovku a viem, v akých hodnotách sa pohybuje moja hladina glukózy po slovenskom a po švédskom jedle. 

Prečo je podľa teba švédske zdravotníctvo lepšie ako slovenské?

Nepovedal by som, že jedno alebo druhé je lepšie alebo horšie. Niečo je lepšie na Slovensku, niečo vo Švédsku. Lepšie je v modernejšom vybavení, je tu dostatok materiálu na prácu, aj napriek problémom. Za posledný rok je tu stále oveľa viac personálu na pacienta, ako na Slovensku. Celkový systém komunikácie medzi jednotlivými poskytovateľmi je lepší. Určite, čo sa týka výskumu a liečiv je Švédsko veľa rokov dopredu. Na Slovensku sa stále podávajú napr. niektoré lieky od bolesti, ktoré sú vo Švédsku už roky zakázané. 

Myslíš si, že niekedy budeme na úrovni Švédov?

Myslím si, že Slovensko sa nikdy nedostane na úroveň švédskeho zdravotníctva. Zase Švédsko sa nikdy nedostane na našu úroveň v zmysle ľudskosti, empatie, snahe pomôcť a našej schopnosti adaptovať sa a improvizovať. 

zdroj: František Bajánek

Čo sa ti najviac na práci nepáči a čo by si zmenil? 

Najviac sa mi nepáči, že niekedy nejde urobiť niektoré veci inak, lebo to tu tak proste nemajú a strašne sa bránia robiť niečo inák ako je zaužívané. A je tu ťažko vysvetliť, že toto alebo hento by sa mohlo robiť tak alebo onak a hlavne jednoduchšie. 

Je niečo, čo ti zo Slovenska najviac chýba? (okrem rodiny)

Príroda, moja kysucká milovaná príroda, vôňa jarných, letných a jesenných rán, tá typická vôňa, ktorá ide z lesa až do môjho domčeka celý rok, srnky, ktoré máme celé dni pred domom. Normálne mám prvýkrát za tie roky slzy v očiach. Doteraz som si neuvedomil ako mi to strašne chýba. Chýba mi moja práca záchranára, ráno kávička a cigaretka na balkóne po príchode do práce, pokec s kolegami a zrovna tá práca, kde som spoznal moje dve najlepšie životné priateľky, s ktorými chodím niekoľkokrát ročne do Prahy na semináre pri slivovici.

Čo považuješ na tvojej práci za najlepšie a najkrajšie?

Keď som mal 6 rokov, chytil ma apendix. Operovali ma a ja som 7 dní ležal v nemocnici. Mal som možnosť ako 6 ročný pomáhať sestričkám s vecami, ktoré som zvládal. A ja som sa vtedy rozhodol, že toto chcem robiť. Ten pocit, keď zachrániš ľudský život, ten pocit, keď ti pacient príde poďakovať za pomoc, ten pocit keď prídu príbuzní od pacienta, pri ktorom som stál do posledného výdychu, lebo oni nestihli prísť, ten pocit že ti niekto dôveruje a zveril ti do rúk svoj život, je na nezaplatenie. Verím tomu, že pre toto som sa narodil. Pomáhať druhým. Manželka mi celý život nadávala, že myslím stále iba na druhých, stále behám, lietam, vybavujem. Ale bez toho by som to nebol ja. Proste sestrička srdcom aj telom. 

Čo by si povedal slovenským pacientom, ktorí nemajú také šťastie byť v takom modernom prostredí ako ty?

Nech si vážia to, čo majú, lebo to môže byť oveľa oveľa oveľa horšie a nech nebežia s každou blbosťou a hneď prvý deň k lekárovi. A tie články a fotky, ktoré keď vidím na internete a v médiách z nemocníc, z toho mi je zle. Tu je absolútny zákaz fotiť a filmovať, dokonca aj nahrávať zvuk.