Zarobili známi potravinoví giganti na inflácii? Analýza ukazuje prekvapivé výsledky
- Analýza spoločnosti FinStat ukazuje, ako sa na ziskoch známych reťazcov podpísala inflácia
- Prekvapivo skôr klesli
- Slovenskí zamestnanci sú lacnejší
- Analýza spoločnosti FinStat ukazuje, ako sa na ziskoch známych reťazcov podpísala inflácia
- Prekvapivo skôr klesli
- Slovenskí zamestnanci sú lacnejší
Napriek tomu, že politici a verejnosť podozrievali obchodné reťazce z neprimeraného zvyšovania cien v čase inflácie, najväčšie nadnárodné reťazce na Slovensku a v Česku tvrdia, že ich zisky sa skôr znížili ako zvýšili.
Podľa najnovšej analýzy finančnej kondície obchodov, pripravenú spoločnosťou FinStat, ktorá sa zaoberá spracovávaním finančných údajov, sa väčšina z nich nedokázala plne vyrovnať s nárastom inflácie.
Slovenský maloobchodný sektor je rozmanitý so zhruba 39-tisíc podnikmi, zatiaľ čo v susednom Česku ich je približne 70-tisíc. Medzi hlavnými hráčmi v oblasti diskontných predajní a supermarketov či hypermarketov sú nemecké reťazce Lidl a Kaufland, ktoré majú najvyššie tržby aj zisky v oboch krajinách.
Súčasne sa však zistilo, že inflácia nepriniesla reťazcom očakávaný zisk. Väčšina spoločností nedokázala plne preniesť výšku inflácie na svoje tržby a obchodné marže. Príjmy nadnárodných reťazcov sa zvýšili len mierne a v mnohých prípadoch aj klesli, keďže náklady na tovar, mzdy a energie stúpli rýchlejšie ako ich zisky.
Na Slovensku dosiahla v roku 2022 inflácia 12,8 % a v Česku 15,1 %. Na slovenskom aj českom trhu prekonala tržbami tieto úrovne len menšina reťazcov. Na Slovensku to boli Lidl (14,4 %) a Terno real estate (14,1 %) a v Česku zatiaľ len Penny Market (15,5 %).
Slováci sú lacnejší
Napriek tomu Lidl a Kaufland zostávajú na vrchole trhu v oboch krajinách. Zistilo sa, že slovenskí zamestnanci sú pre tieto reťazce lacnejší ako ich českí kolegovia. Analyzované údaje naznačujú, že na Slovensku si Lidl a Kaufland udržiavajú vyššie ziskové marže a dokážu generovať vysoké zisky, pričom na českom trhu sa ich ziskové marže pohybujú na nižšej úrovni.
Väčšina reťazcov nedokázala v plnej miere preniesť infláciu do svojich tržieb, čo sa odrazilo na ich ziskových maržiach. Po zarátaní ostatných nákladov súvisiacich s ekonomickou činnosťou s výnimkou osobných nákladov (hrubá marža) ostali podľa analytikov len tri spoločnosti, ktorým hrubá marža medziročne podrástla. Na Slovensku ide len o sabinovský reťazec Milk-Agro a v Česku o najmenšiu Normu a nemeckú Billu.
Slovenský trh bol výhodný pre týchto veľkých hráčov, keďže náklady na zamestnancov a pridanej hodnoty boli nižšie ako v Česku. Napriek tomu je zrejmé, že boj s infláciou a udržiavaním ziskových marží je pre reťazce na oboch trhoch stále náročný.
Najnovšie finančné údaje naznačujú, že reťazce Lidl a Kaufland si udržiavajú silnú pozíciu na trhu, aj keď čelili výzvam rastúcich nákladov a inflačného tlaku. Zatiaľ čo ich výkony sa líšia medzi Slovenskom a Českom, ich tržby a zisky zostávajú na udržateľne vysokých úrovniach.
Vo všeobecnosti by mal slovenskú ekonomiku čakať pomerne úspešný rok. Vyplýva to z aktuálnych októbrových predikcií analytikov vybraných bánk, ktoré každý mesiac zverejňuje Národná banka Slovenska (NBS).
Ekonomiku čaká nárast
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 1,4 %. V tom budúcom by mal jej rast mierne zrýchliť na 1,9 %. Priemerný harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) na tento rok prognózujú analytici na úrovni 11,3 %. Budúci rok by mala inflácia výraznejšie klesnúť na 5,2 %. Podobný vývoj očakávajú aj pri jadrovej inflácii, ktorá by mala spomaliť z tohtoročných 11,1 % na budúcoročných 3,6 %.
Mieru nezamestnanosti na Slovensku očakávajú analytici koncom tohto roka na úrovni 5,9 % a v roku 2024 na podobnej úrovni 5,8 %. Tohtoročný rast nominálnych miezd predpovedajú na úrovni 9,9 %, budúci rok by mal spomaliť na 7,7 %. Zamestnanosť tento rok podľa nich vzrastie o 0,3 %, v roku 2024 by sa meniť nemala.
Zdroje: TS/FinStat, TASR