Zásadná zmena dejín: Najstaršia pyramída sveta nie je v Egypte, tvrdí kontroverzná štúdia

Na svete je len málo starovekých stavieb, ktoré by fascinovali tak ako egyptské pyramídy. Po stáročia bola za najstaršiu pyramídu považovaná známa Džoserova stupňovitá pyramída postavená okolo roku 2630 pred naším letopočtom.

Nedávna vedecká štúdia však spochybnila túto všeobecne akceptovanú predstavu, píše portál indy100. Výskum uskutočnený v Indonézii spôsobil rozruch – mohla by byť najstaršia pyramída sveta ukrytá práve tam?

Prírodný kopec alebo dôkaz dávnej civilizácie?

Miesto Gunung Padang, ktoré sa nachádza v horách západnej Jávy, bolo už dlho predmetom záujmu vedcov i miestnych mýtov. Najnovšia kontroverzná štúdia publikovaná v odbornom časopise Archaeological Prospection tvrdí, že ide o štruktúru postavenú – alebo aspoň upravenú – už okolo roku 25 000 pred n. l. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to zásadný prepis dejín.

Podľa hlavného autora výskumu, indonézskeho geológa Dannyho Hilmana Natawidjaju, však ide o „zložitú kombináciu prírodného sopečného pahorku, ktorý bol následne tvarovaný ľudskou rukou a obalený architektonickými vrstvami“.

„Táto štúdia vrhá svetlo na pokročilé murárske schopnosti z obdobia poslednej doby ľadovej,“ uvádzajú autori. Podľa nich nález spochybňuje zaužívanú predstavu, že ľudská civilizácia a stavebné techniky vznikli až s rozvojom poľnohospodárstva pred 11 000 rokmi.

Sopečný kopec alebo dôkaz pradávnej civilizácie?

Podľa výskumu má Gunung Padang viacero vrstiev, ktoré vznikali v priebehu tisícročí. Najstaršia z nich pozostáva z masívneho andezitového lávového jadra, ktoré podľa vedcov nesie známky opracovania.

„Ide o veľmi presné opracovanie lávy, ktoré naznačuje pokročilé kamenárske schopnosti,“ píšu autori štúdie. Natawidjaja tvrdí, že pôvodne prírodný kopec mohol byť neskôr upravený a premenený na architektonický komplex.

Štúdia ďalej tvrdí, že ak by bola táto konštrukcia naozaj výsledkom ľudskej činnosti, znamenalo by to, že techniky staviteľstva boli známe dávno pred objavením poľnohospodárstva – ktoré sa tradične spája so vznikom civilizácie pred približne 11 000 rokmi.

„Toto objavenie spochybňuje konvenčné chápanie vývoja ľudskej civilizácie,“ uvádza výskum. Vedci dokonca prirovnávajú Gunung Padang k tureckému Göbekli Tepe, ktorý je doteraz považovaný za najstarší známy chrám.

Vlna kritiky a vedecká opozícia

Napriek senzácii, ktorú správa vyvolala, sa proti nej postavilo viacero uznávaných odborníkov. Britský archeológ Flint Dibble z Cardiffskej Univerzity bol zverejnením štúdie prekvapený a otvorene pochyboval o jej záveroch. „Nie je žiadny dôkaz o tom, že by vrstvy v Gunung Padang vytvoril človek. Materiál sa mohol jednoducho usadiť sám vplyvom gravitácie,“ uviedol pre časopis Nature.

Ďalší kritik, Bill Farley z Southern Connecticut State University, upozornil, že síce datovanie pôdnych vzoriek ukazuje staré hodnoty, chýbajú v nich zásadné dôkazy o ľudskej činnosti – napríklad uhlíky alebo fragmenty kosti. „Bez týchto znakov nemôžeme hovoriť o archeologickom objave,“ dodal Farley.

Odborný časopis spustil vyšetrovanie

Diskusia o Gunung Padang nabrala také rozmery, že redakcia časopisu Archaeological Prospection spustila interné vyšetrovanie a napokon sa rozhodla štúdiu stiahnuť. Dôvodom bol nedostatok dôkazov na podporu odvážnych tvrdení autorov.

Natawidjaja však trvá na svojom a tvrdí, že kritici sa nechcú pozrieť na vec s otvorenou mysľou. „Sme otvorení akejkoľvek spolupráci. Pozývame vedcov z celého sveta, aby prišli do Indonézie a zapojili sa do ďalšieho výskumu Gunung Padang,“ vyhlásil.

Verí, že ďalšie štúdie môžu priniesť nové dôkazy a podporiť jeho teóriu. „Je to výzva pre archeológiu ako vedu,“ tvrdí Natawidjaja. „Možno sme podcenili schopnosti našich predkov,“ dodal. 

Len hypotéza alebo nový pohľad?

Ako ďalej píše portál Daily Galaxy, spor okolo Gunung Padang presahuje hranice jednej lokality. Otvára zásadnú otázku: Je možné, že ľudská civilizácia je oveľa staršia, než sa domnievame? Nález by mohol byť zaradený do rovnakého kontextu ako svetoznáma lokalita Göbekli Tepe v Turecku, ktorá už sama osebe posunula dejiny o niekoľko tisícročí späť.

Ak by sa potvrdilo, že Gunung Padang skutočne obsahuje prvky umelého zásahu z obdobia doby ľadovej, znamenalo by to revolúciu v chápaní vývoja civilizácie. A práve preto je potrebná opatrnosť a zároveň otvorenosť voči alternatívnym možnostiam. 

Džoser si zatiaľ drží prvenstvo

Zatiaľ čo Gunung Padang zostáva zahalený rúškom tajomstva, pyramída faraóna Džosera v Egypte si udržiava oficiálne prvenstvo ako najstaršia ľuďmi postavená pyramída na svete. Jej konštrukcia je bezpochyby dielom staroegyptských architektov, čo potvrdzujú archeologické nálezy aj historické pramene.

Aj keď sa štúdia o Gunung Padang ukázala ako kontroverzná a zatiaľ nepresvedčila väčšinu vedeckej komunity, naznačuje, že v minulosti ešte stále existuje množstvo neodhalených tajomstiev.

Diskusia o tomto objave pripomína, že história nie je nemenná. Nové objavy môžu prevrátiť to, čo dnes považujeme za isté. A možno raz naozaj nájdeme dôkaz o civilizácii, ktorá predbehla všetky naše doterajšie predstavy.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír