Zásah bleskom ročne neprežijú desiatky ľudí. Vedci prekvapivo zistili, že ti vlhkosť môže zachrániť život

  • Blesky a hromy sú vždy život ohrozujúce
  • V Nemecku tieto javy ročne usmrtia v priemere vyše 50 ľudí
búrka, blesk
Ilustračné foto Unsplash/Sean McAuliffe
  • Blesky a hromy sú vždy život ohrozujúce
  • V Nemecku tieto javy ročne usmrtia v priemere vyše 50 ľudí

Poľský portál Wiadomosci uvádza prípad zasiahnutia bleskom z polovice augusta 2023, keď v nemeckom Bádensku-Württembersku zomreli dvaja ľudia. Zatiaľ čo iní turisti hľadali úkryt v kôlni, šesť ľudí zostalo pod stromom. Následne udrel blesk.

Asi priamo nepocítili 30-tisíc stupňov Celzia, prevládajúcich v takzvanom bleskovom kanáli. Tlaková vlna a elektrický výboj však zasiahli všetkých. 35-ročný muž zomrel na druhý deň v nemocnici na následky ťažkých zranení a 43-ročná žena zomrela o tri dni neskôr.

Navyše, ak si mokrý od dažďa, asi by si si myslel, že to bude mať fatálne následky, pretože ešte zo základnej školy vieme, že kombinácia voda + elektrina takmer v žiadnom prípade neveští nič dobré.

Portál Your Weather však upozorňuje na štúdiu nemeckých výskumníkov Rain may improve survival from direct lightning strikes to the human head, ktorá vyšla v prestížnom vedeckom časopise Nature. Podľa nej vyššie uvedená hypotéza nemusí byť vždy pravdivá. 

Ak prší, je to lepšie

Výskumníci z Technologickej univerzity v nemeckom Ilmenau reprodukovali pád blesku na simuláciách ľudských hláv. Prišli k záveru, že keď boli hlavy mokré, utrpeli menšie škody ako suché hlavy. Aj ty si hovoríš, že to je prekvapivé zistenie, však? Predchádzajúce štúdie na zvieratách ukázali, že tí, ktorí dostali výboje vlhké, utrpeli menšie škody ako suché zvieratá.

Prečo je tomu tak a či sa taká istá situácia vzťahuje aj na ľudí, to sú otázky, ktoré je ešte nutné preskúmať. Nemeckí vedci si preto položili pre mnohých asi bizarnú otázku: môže dážď na koži zvýšiť pravdepodobnosť prežitia v prípade zasiahnutia bleskom?

Britský denník The Guardian vysvetľuje, že nemecký výskumný tím pod vedením hlavného autora predkladanej štúdie René Machtsa postavil dva modely ľudskej hlavy zložené z troch vrstiev agarovej látky obsahujúcej rôzne úrovne chloridu sodného, ​​sadzí alebo grafitu, aby odrážali vodivé vlastnosti mozgu, lebky a pokožky hlavy.

Následne pripojili elektródy k rôznym vrstvám a platforme, na ktorú boli modely umiestnené. Zatiaľ čo jeden z modelov zostal suchý, druhý bol postriekaný roztokom reprezentujúcim dažďovú vodu. Každý model bol potom vložený do komory a vystavený desiatim simuláciám priameho úderu blesku.

Záverečné výsledky skúmania nemeckých výskumníkov odhalili, že prúd prešiel cez pokožku hlavy pri každom údere blesku do oboch hláv modelu, čo je fenomén známy pod anglickým názvom flashover.

Avšak krátko po zásahoch, ešte pred flashoverom, mala mokrá hlava o 12,5 % nižší priemerný elektrický prúd v mozgovej vrstve a o 32,5 % nižšiu špecifickú energiu v mozgovom oddelení ako suchá hlava. Tieto štatistiky podľa nemeckých odborníkov môžu byť za tým, že mokré zvieratá vykázali v starších experimentoch vyššie percento prežitia.

Machts však zároveň dodal, že sú potrebné ďalšie experimenty. „Ak ste na čerstvo vzduchu a nemáte úkryt, mokrá pokožka je lepšia ako suchá, pretože vodný film je ako ,ochranná vrstva‘. Na základe týchto výsledkov plánujeme vytvoriť ďalšie modely hlavy na kvantifikáciu účinku, napríklad pokrývky hlavy, a môžeme skúmať materiál pre optimálnu pokrývku hlavy, aby sme ešte viac znížili hladinu prúdu v hlave. To by určite mohlo pomôcť turistom, ktorí nie sú schopní nájsť úkryt,“ cituje ho portál Your weather.

Priamy zásah bleskom do človeka je zriedkavý

Portál Wiadomosci uvádza štatistiky pre Nemecko týkajúcu sa úmrtí po zásahu bleskom počnúc rokom 2000. Pri každom incidente spôsobeným bleskom sú zranení alebo usmrtení traja ľudia. V priemere má fatálne následky 52 takýchto nehôd ročne.

Otázkou však zostáva, čo sa stane, ak blesk zasiahne priamo človeka a nie strom alebo zem? Stáva sa to menej často, vyjadrené číselne len asi v piatich percentách všetkých nehôd spôsobených bleskami, ale je to riskantnejšie, respektíve nebezpečnejšie.

Nemeckí vedci však zdôrazňujú, že ich štúdia nám nesmie byť návodom, ako experimentovať na vlastnú päsť a doslova na vlastnej koži. Aj budúce výsledky testov, nech už budú akékoľvek, nezmenia skutočnosť, že blesky a hromy sú vždy životu nebezpečné.

Preto je nutné dodržiavať určité pravidlá správania. Napríklad, ak je vonku búrka, odporúča sa prikrčiť sa a položiť nohy blízko seba. Samozrejme, dôrazne sa neodporúča stáť pod stromom alebo dokonca v jeho blízkosti, bez ohľadu na to, či ide o dub alebo buk.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko

Zdroje: Wiadomosci, The Guardian, Your weather, Nature

Najnovšie videá

Trendové videá