Zatvorenie obchodov v nedeľu je škodlivý nápad. Analytici vyfúkli z rúk poslancom všetky pádne argumenty

Slovenskí poslanci majú opäť na stole zákaz nedeľného predaja. Ide o návrh Martina Čepčeka (OĽANO), v ktorom skupina poslancov presadzuje zatvorenie obchodov počas väčšiny nedieľ v roku. 

Podľa predsedu finančného výboru parlamentu Mariána Viskupiča (SaS) sa táto téma opakovane vracia do parlamentu. On sám si však myslí, že je to veľmi zlý nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí. Informuje o tom agentúra TASR.

„Nehovorím, že krajina nemá mať žiadne regulácie. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné regulácií. Kľúčová je ich zmysluplnosť,“ zdôraznil. Existuje podľa neho množstvo argumentov, prečo sa predkladatelia nedeľného zákazu mýlia, informovali sme.

„Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku,“ hovorí Viskupič.

Čo hovoria analytici?

Startitup sa v tejto súvislosti obrátil na analytikov slovenského think tanku INESS. Odborník a analytik Martin Vlachynský pre našu redakciu vysvetlil, že z ekonomického pohľadu by v prípade prijatia návrhu išlo o čistú ekonomickú stratu.

Zákaz môže podľa spoločnosti INESS spôsobiť zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti čiastočných úväzkov, zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov, nižšie tržby a nižší výber DPH, menej efektívne využitie kapitálu, zmenu cien niektorých produktov smerom hore aj dole, zánik niektorých obchodníkov a vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov.

Turecko sa pohlo o neskutočné 3 metre. Desivé zábery z krajín zničených zemetrasením (FOTO)

„Obzvlášť upozorňujeme na efekt zníženia miezd dotknutých zamestnancov, ktorí stratou nedeľných príplatkov prídu o 350 – 600 eur ročne v hrubých príjmoch,“ dodáva Vlachynský.

Analytici popierajú aj argument poslancov, ktorí tvrdia, že zákaz nedeľného predaja by priniesol šetrenie energie.

„HDP vytvorené maloobchodom nie je o nič horšie ako HDP vytvorené inými službami, alebo priemyslom. O zatváraní prevádzok majú rozhodovať ceny energií, a teda interné firemné výpočty nákladov a výnosov, nie nálady politikov,“ podotkol analytik.

Spoločnosť INESS pre našu redakciu podčiarkla, že zákaz nedeľného predaja považuje za ekonomicky škodlivý.  

V nedele sa u nás robí viac ako v iných krajinách

Poslanci, ktorí návrh zastávajú, upozorňujú, že podľa zákona sú všetky nedele dňami pracovného pokoja. Napriek tomu má Slovensko vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti iným krajinám EÚ.

HB Reavis získal historický mega úver v stovkách miliónov. Týka sa projektu najvyššej budovy EÚ

„Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou. Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, kedy zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom,“ vysvetlili svoj zámer predkladatelia.

Argumenty predkladateľov

Poslanec Čepček na Facebooku uviedol viacero argumentov, ktorými zastáva predkladaný návrh. Tvrdí, že v jeho okolí sa ľudia počas pandémie naučili v nedeľu nenakupovať. To podľa neho viedlo k lepšiemu rodinnému životu.

„Ľudia nereptali, že si v nedeľu nemohli kúpiť teplé rožky či novú košeľu. Naučili sa uspokojovať svoje konzumné návyky v iné dni ako v nedeľu. Ukázalo sa, že nedeľa bola jediným dňom, keď mohla mať celá rodina voľno (deti, rodičia),“ napísal Čepček.

Poslanec tiež tvrdí, že voľné nedele by mali pozitívny vplyv na klímu a že nedeľný oddych je potrebný zo zdravotného a psychologického hľadiska. 

„Zastupujem pracujúce mamičky, obyčajných ľudí a aj kresťanov, ktorí majú resp. mali by mať ohľadom nedele jasno. Aj ohľadom toho, čo to znamená mať bázeň a rešpekt voči Božím zákonom. No voľná nedeľa nie je len pre veriacich, ale pre každého, kto nepotrebuje byť otrokom konzumnej spoločnosti,“ uviedol Čepček.

Spoločnosť Tesco v tejto súvislosti zastáva názor, že prípadnému zákazu by mala predchádzať „dlhšia a odborná diskusia s dotknutými, ako aj širokou verejnosťou“.

S návrhom nesúhlasí ani poslanec Juraj Krúpa (SaS), ktorý návrh označil iba za ideologický boj. „Poslanci nemajú ekonomické dáta, na základe ktorých by vyšli s podmieneným návrhom, či to pomôže, či nepomôže ekonomike. Je to na princípe príkazov, zákazov a nariadení, to, čo je klasické pre hrdinov ultrapravicovej konzervatívnej scény,“ uviedol. 

Na základe analýzy je pravdepodobné, že by štát prišiel zatvorením obchodov v nedeľu až o 31 miliónov eur.