Zatvorenie škôl musí byť až posledná možnosť, tvrdia experti z WHO. Ukázali, ako by mali štáty postupovať

Uprednostniť školy a hľadať riešenia, ako udržať deti pri prezenčnej výučbe, kým je to možné, je pravidlo, ktorým sa riadia európske krajiny aj nová americká administratíva. Pri tomto odporúčaní zotrváva aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Na otázku, či nová britská mutácia vírusu zmení postoj WHO ku školám, odpovedala Dr. Catherine Smallwood celkom jasne. 

„Nemeníme odporúčania vo vzťahu ku školám v súvislosti s britskou mutáciou. Variant, nevariant, našou ambíciou by malo byť mať školy otvorené a držať nízku úroveň prenosu,“ povedala na poslednej tlačovej konferencií WHO Europe Catherine Smallwood.

Zdôraznila pritom, že nová mutácia sa síce šíri rýchlejšie, ale nie špecificky medzi deťmi a šírenie naprieč vekovými skupinami je podobné ako pri doterajšom variante. Upozornila tiež, že pre duševné a fyzické zdravie detí predstavuje zatvorenie škôl a sociálna izolácia väčšiu hrozbu ako COVID-19.

Rovnaký je aj postoj ECDC (Európskeho centra pre prevenciu a liečbu chorôb), ktorý potvrdzuje, že britský variant sa šíri síce rýchlejšie, no nie výhradne či prevažne u detí a mladých ľudí. A nemá horší priebeh. 

Aj ECDC naďalej odporúča, aby zatvorenie škôl bolo posledné a časovo ohraničené opatrenie. „Rozhodnutie zatvoriť ale aj otvoriť školy musí sprevádzať efektívna krízová komunikácia, v ktorej školy musia byť partnermi.“

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Podľa expertov je nevyhnutné najmä trasovanie, ktoré jediné môže dať správny obraz o situácií v školách. Pod výzvu za hľadanie riešení ako vrátiť deti do škôl sa podpísalo už viac ako 30 slovenských organizácií.

Upozorňujú, že keď sú školy celé mesiace zatvorené, má to veľmi nepriaznivý vplyv na kvalitu vzdelávania, čo sa v budúcnosti určite negatívne prejaví v obmedzených možnostiach absolventov zapojiť sa do pracovného procesu.

Podľa Miroslava Kiraľvargu, prezident Republikovej únie zamestnávateľov, to pôjde ruka v ruke s ich nižšími zárobkami.

„Rozhodnutie otvárať v prvom rade školy je správne, hoci spôsob, akým si vláda túto požiadavku osvojila, nebol najšťastnejší. Vzdelávanie musí byť prioritou spoločnosti, žiaci a študenti sa musia nielen vrátiť sa do škôl, ale vzdelávať sa v prostredí a spôsobom, ktorý ich pripraví na budúcnosť, na uplatnenie sa, na spoločenskú zodpovednosť,“ hovorí Mário Lelovský, prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska.

„Vzdelanie je prioritou pre každú európsku vládu a musí byť prioritou aj pre tú slovenskú. Nie je možné robiť zo žiakov a študentov rukojemníkov politických bojov, ako sme to videli posledné mesiace. Takýto prístup sa nám vypomstí,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. 

zdroj: TASR/AP

Podľa skúseností združenia eduRoma, až 70 % detí nemalo počas prvej vlny pandémie kontakt s učiteľom a v druhej vlne sa situácie zásadne nezlepšila. Vyplýva to z výskumu združenia vo viac ako 140 vylúčených komunitách. 

Tím združenia roznáša deťom balíčky so školskými pomôckami a rodinám potraviny. „Doučujeme deti, no uvedomili sme si, že sa nevedia sústrediť často preto, lebo sú hladné. Rómske rodiny pre prísne obmedzenia prišli o možnosť sezónnych prác, o možnosť ísť si zarobiť do Veľkej Británie či inam do zahraničia. Rodiny sú bez príjmu,“ upozorňuje riaditeľ združenia Vlado Rafael.

Skupinu detí „nedotknutých“ vzdelávaním štát odmietol kriticky pomenovať. Nemá snahu poznať situáciu a tak nevieme, nielen to, čo sa deje s rómskymi deťmi, ale ani s mentálne znevýhodnenými, nevidiacimi, deťmi s kombinovaným postihnutím, s deťmi cudzincov či s deťmi z bývalých detských domovov či liečební.

„Otvorenie škôl je iba prvým nevyhnutným predpokladom na to, aby sme začali postupne vyrovnávať prehĺbené nerovnosti medzi žiakmi,“ dodáva Rafael.

Chaotická situácia

Magistrát hlavného mesta konštatuje, že ani po ani po zasadnutí vlády a regionálneho krízového štábu sa nepodarilo zabezpečiť, aby otváranie škôl v Bratislave prebiehalo predvídateľne a koordinovane. Regionálny hygienik nevydal nariadenie a aj pre nasledujúci týždeň platí iba jeho odporúčanie neotvárať školy v Bratislave pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu.

Keďže jeho odporúčanie nie je záväzné pre zriaďovateľov škôl, jednotliví zriaďovatelia k nemu pristupujú rôzne. Niektoré súkromné školy sú na rozdiel od verejných škôl otvorené už dnes a zrejme budú aj nasledujúci týždeň.

„Ak ste sa teda spolu s nami nádejali, že o tom, či vaše deti budúci týždeň pôjdu do školy, alebo naďalej zostanú doma, sa dozviete dopredu, bohužiaľ, nie je to tak a ani Covid automat tomu nepomohol,“ píše bratislavský magistrát.

Objasňuje pritom, že v prípade detí, ktoré chodia do niektorej z verejných základných škôl, je vysoko pravdepodobné, že aj budúci týždeň zostanú doma. Starostky a starostovia mestských častí totiž v tejto situácii považujú dištančnú formu štúdia za bezpečnejšiu. Niektorí z nich sú však pripravení tam, kde situáciu v nasledujúcich dňoch lokálne vyhodnotia ako menej rizikovú, školy otvoriť. Ide napríklad o bratislavské Staré Mesto.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska