Zažili sme najteplejší mesiac za 120-tisíc rokov. El Niño úraduje, toto sú jeho najväčšie rany

Európska inštitúcia sledujúca klímu pod názvom Copernicus informovala, že júl 2023 prekonal všetky teplotné rekordy. Podľa údajov, ktoré predstavili v utorok, bola globálna priemerná teplota v tomto mesiaci 16,95 stupňa Celzia.

Ide o číslo, ktoré je o tretinu stupňa vyššie v porovnaní s doterajším rekordom z roku 2019. Rozdiely v globálnych teplotných rekordoch pritom väčšinou bývajú len v zlomkoch stupňa, čo robí tento júlový zápis ešte prelomovejším.

Júl bol najteplejším mesiacom v histórii už v predstihu

„Tieto rekordy majú hrozivé dôsledky pre ľudí aj pre planétu vystavenú čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgess.

Smrtiace vlny horúčav sa počas júla vyskytli na juhozápade Spojených štátov a v Mexiku, Európe i Ázii. Podľa rýchlych vedeckých štúdií je pritom na vine človekom spôsobená klimatická zmena v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu.

Dni v júli boli od 2. júla horúcejšie ako dosiaľ zaznamenané. Celý mesiac bol taký mimoriadne teplý, že Copernicus a Svetová meteorologická organizácia vydali oznámenie, že ide pravdepodobne o najteplejší mesiac už niekoľko dní pred jeho koncom. Utorkové výpočty to oficiálne potvrdili.

zdroj: Unsplash/amirgraphy_; Freepik

Na rekordný zápis upozornil aj slovenský klimatológ

Mesiac bol o 1,5 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnom období. V roku 2015 sa pritom štáty sveta dohodli, že sa pokúsia zabrániť dlhodobému otepľovaniu – nie jednotlivým mesiacom či rokom, ale desaťročiam, ktoré by boli o 1,5 stupňa teplejšie ako v predindustriálnom období.

Minulý mesiac bol taký horúci, že bol o 0,7 stupňa Celzia teplejší ako priemerný júl v rokoch 1991 až 2020, uviedla služba Copernicus. Svetové oceány boli o pol stupňa Celzia teplejšie ako v predchádzajúcich 30 rokoch a severný Atlantik bol o 1,05 stupňa Celzia teplejší ako priemer. V Antarktíde tiež zaznamenali rekordne nízky stav morského ľadu, ktorý bol 15 % pod priemerom pre toto ročné obdobie.

Na rekordnú prvú polovicu leta poukázal na Facebooku aj slovenský klimatológ a meteorológ Jozef Pecho, ktorý pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). O júli hovorí ako o „jednoznačne najteplejšom mesiaci histórie“ a upozorňuje, že rok 2024 bude v tomto ohľade poriadne nebezpečný.

Podľa Nemcov ide o najteplejší mesiac za 120-tisíc rokov

Záznamy programu Copernicus siahajú do roku 1940. Táto teplota by bola tiež vyššia ako v ktoromkoľvek mesiaci, ktorý zaznamenal americký Národný úrad pre oceány a atmosféru, ktorého záznamy siahajú až do roku 1850. Vedci však tvrdia, že v skutočnosti ide o najteplejší mesiac za oveľa dlhšie časové obdobie.

„Je to ohromujúci rekord, ktorý z neho robí celkom jasne najteplejší mesiac na Zemi za posledných desaťtisíc rokov,“ vyjadril sa klimatológ Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku, ktorý nebol členom tímu programu Copernicus.

Priamy let aj za 14 eur: Práve teraz sa oplatí kúpiť letenku z upršaného Slovenska na párdňový výlet

Rahmstorf sa pritom odvolal na štúdie, ktoré využívajú letokruhy stromov a iné náhradné údaje ukazujúce, že súčasné obdobie je najteplejšie od začiatku holocénu, teda približne pred 10-tisíc rokmi. „A pred začiatkom holocénu bola doba ľadová, takže by bolo dokonca logické povedať, že toto je najteplejší záznam za posledných 120-tisíc rokov,“ skonštatoval.

„Júl by nás nemal zaujímať preto, že je to rekord, ale preto, že to nebude rekord na dlho,“ poznamenala klimatologička Friederike Otto z londýnskej Imperial College s tým, že „je to ukazovateľ toho, ako veľmi sme zmenili klímu“.

„Žijeme vo veľmi odlišnom svete, na ktorý naša spoločnosť nie je veľmi prispôsobená.“

zdroj: Unsplash/Landon Parenteau Patagonia/Reprofoto

Fenomén môže spôsobiť potravinovú neistotu či stratu úrody

El Niño ovplyvňuje poveternostné podmienky na celom svete. Charakterizujú ho zvýšenia teploty hladiny mora vo východnom Tichom oceáne a má vplyv na atmosféru, čo vedie k zmenám veterných prúdov a zrážkam. Prináša však niekoľko nebezpečenstiev, ktoré môžu byť pre Zem fatálne.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko