Útočili na nás Ficovom proteste. Utŕžili sme škrabance, kopance, facky

Autor je vysokoškolsky pedagóg, publicista a zakladateľ iniciatívy Dobre.

Dnes som sa bol s niektorými členmi našej iniciatívy Dobre. pozrieť pred parlament na podujatie, ktoré organizoval SMER-SD. Jedna z našich členiek, Lucia Kuzminová Rosáková, ešte pred oficiálnym začiatkom podujatia vytiahla z batoha ukrajinskú vlajku – reagovali sme na nenávistné pokriky a poznámky, ktorými účastníci podujatia častovali Ukrajincov na Slovensku, kým bola v dave voľná vrava.

Chceli sme sa len potichu zastať priateľov. Nič sme nehovorili, nekričali sme, stáli sme potichu úplne vzadu, celkom opretí o závory nastavené policajtmi – stáli sme priamo pred dôstojníkmi dohliadajúcimi na bezpečnosť. Dovolím si tvrdiť, že sme prejavili ten najnežnejší a najcitlivejší typ aktivizmu, aký vôbec existuje, a možno by nás niektorí ozajstní ostrí aktivisti ešte aj vysmiali, že sme boli takíto slušní a tichučkí ako baránkovia.

Napriek tomu netrvalo ani minútu, kým nás okolostojaci fyzicky napadli. Utŕžili sme škrabance, kopance, facky… napríklad aj do tváre. Dav nám vytrhol vlajku z rúk, vyhrážal sa nám a urážal nás, fyzicky nás všetkých napadol – bolo nás desať.

Po asi troch minútach týchto útokov nás zachránil antikofliktný tím polície, ktorá reagovala naozaj profesionálne a umierneným spôsobom sa postavila medzi útočníkov a nás a potom nás vyviedla do bezpečia a ponúkla sa, že nám bude robiť spoločnosť, ak by sme chceli počas zvyšku podujatia zostať obďaleč.

Pointa tohto príbehu je, že toto nie je prípustná situácia za žiadnych okolností a o kultúre našich protestujúcich to hovorí veľmi veľa.

Je dôležité povedať, že išlo o veľmi malé podujatie, na ktorom bolo v čase tohto konfliktu možno iba 500 ľudí. Aj v takomto malom kontexte sme dostali výprask a dav nás zomlel ako zrnká maku. Ako by to potom mohlo vyzerať, keby v tom dave miesto 500 ľudí bolo napríklad ľudí 5 000?

Na druhej strane môžem hrdo povedať, že naša iniciatíva Dobre. organizovala pred dvomi mesiacmi podujatie, na ktorom boli tisíce ľudí, obrovské pódium a násobne viac dôvodov na paniku a hnev – koniec koncov, v Európe vtedy práve vypukla najkrvavejšia vojna za posledných osemdesiat rokov.

Napriek tomu sa na našom podujatí nikto nepobil, nikomu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo a ani polícia na našom podujatí nemala žiadnu prácu, jej spoločnosť sme brali ako privilégium, nie ako záruku, že bude mať kto brániť obete fyzického útoku.

Počas posledných rokov som organizoval viaceré podujatia, na ktorých boli desiatky až tisíce účastníkov, nikdy by som však nedopustil, aby bolo akékoľvek násilie tolerované. Som takým odporcom násilia, že dokonca aj v prípade, že by napríklad na naše podujatie prišli neonacisti kričať oplzlosti, by som trval na tom, že sa ich nikto okrem polície nesmie ani dotknúť. Principiálne odmietam nevyžiadaný fyzický kontakt.

Ak by na mojom podujatí niekto akýmkoľvek spôsobom napadol ktoréhokoľvek z mojich oponentov, stál by som na strane toho oponenta. Osobne by som sa ponúkol, že mu nájdem právnika, ktorý by ho zastupoval v trestno-právnom konaní, ak by obeť útoku o takýto postup stála. Trvám totiž na tom, že bezpečnosť, mier a hodnota zdravia sa nesmú nijakým spôsobom znevážiť.

A tak to, že som bol zbitý, je úplná maličkosť v porovnaní s tým, ako nesmierne som sklamaný z mentality, ktorú som dnes videl.

V tejto chvíli už pre mňa ani nie je až také dôležité, či Robert Fico pôjde alebo nepôjde do vyšetrovacej väzby a aké následky by to či ono malo pre stranu SMER-SD.

Najdôležitejšie je, že strana SMER-SD si úmyselne buduje, vychováva, čičíka a autobusom z rôznych kútov Slovenska dováža voliča, ktorý sa bezdôvodne správa ako násilník.

Podľa mňa už len týmto SMER-SD dokazuje, že ako politický projekt patrí na dno záchoda.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.