Zdevastovaný bitúnok zmenili na inšpiratívne miesto. Po jeho návšteve túži mnoho Slovákov

Táto nevšedná realizácia je výsledkom medzinárodnej súťaže na premenu schátraných starých bitúnkov v českej Ostrave na Galériu súčasného umenia PLATO.

Steny bitúnkov boli zničené a na mnohých miestach prerazené obrovskými dierami.

Tehlové murivo sčernené sadzami svedčilo o priemyselnej minulosti mesta. Tento nedostatok architekti vnímali ako zásadnú hodnotu a pridali k nej ďalšiu súčasnú vrstvu do príbehu tejto pamiatkovo chránenej budovy.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

A tak, súbežne so zachovaním charakteru zašpinenej tehly a zasklenia okien, vyplnili otvory v múroch súčasným materiálom pri nadviazaní na pôvodné ozdobné členenie existujúcich tehlových múrov.

Princíp, že na znovuvytvorenie všetkých neexistujúcich a nových prvkov budovy použijú betón (a mikrobetón), uplatnili aj na výstavbu zrútenej časti bitúnku.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

„Hlavná myšlienka projektu je založená na zachovaní funkčnosti otvorov ako skratiek spájajúcich budovu s mestom. A odtiaľ sa vzala myšlienka, aby sa ich nové výplne mohli otáčať a otvárať tak výstavné miestnosti priamo von.“

To podľa slov architektov ponúka umelcom a kurátorom úplne nové výstavné možnosti a umožňuje umeniu doslova „vyjsť“ do priestoru obklopujúceho budovu.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Výsledkom takejto mobility je, že kultúra v najširšom zmysle tohto slova má potenciál stať sa oveľa demokratickejšou a byť oveľa prístupnejšou aj novému publiku.

„Podieľali sme sa nielen na záchrane objektu bývalých bitúnkov, ale aj na návrhu vonkajších priestorov, aj keď to nebolo našou úlohou. Predovšetkým sme presvedčili investora, aby upustil od betónovej dlažby.“

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Tamojšia kontaminovaná pôda bola sanovaná a nahradená biodiverzným parkom s vodopriepustnými povrchmi, lúčnou výsadbou a retenčnými nádržami.

Usporiadanie zelene odkazuje na umiestnenie budov, ktoré kedysi tvorili zázemie bitúnkov a jedlé plodiny aj vo vnútri galérie dotvárajú premenu lokality.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Výsledkom je inkluzívny priestor, ktorý citlivo reaguje nielen na umenie, ale aj na otázky životného prostredia.

Pôvodným dominantným materiálom stavby je tehla. Zničené tehly boli väčšinou doplnené tými, ktoré sa podarilo zachrániť zo zrútenej časti budovy.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Nové zasklenie pôsobí potemnelo a matne. Navyše náležite rozptyľuje svetlo vo výstavných sálach.

Interiéry boli vybielené, tak ako to bolo aj predtým a hlavne z hygienických dôvodov, a tak steny všetkých výstavných miestností sú upravené bielou vápennou omietkou nanesenou na minerálnu doskovú izoláciu.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Najpozoruhodnejšími prvkami ich riešenia sú otočné steny, ktorých je šesť. Dve tvoria súbežné vchody do budovy, tie ostatné môžu prepájať výstavné sály s vonkajším priestorom.

Otočné steny aj napriek svojej značnej rozmernosti v zatvorenom stave zaručujú úplnú tesnosť a údržba ich mechanizmov ukrytých pod podlahou je jednoduchá a je vyžadovaná iba raz ročne.

Renáta je 12. najbohatšou ženou sveta: Prezradila jej ambicióznu víziu, ktorú má s multimiliardovým impériom

V bývalom átriu, ktoré je teraz zastrešené, sa opäť objavuje „prišpinené“ murivo budovy. Drevené strechy pokryté tmavou strešnou lepenkou boli nefunkčné a z väčšej časti zrútené, a tak boli nahradené oceľovými konštrukciami a pokryté svetlo-sivou membránou.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Vďaka tomuto riešeniu sa strechy menej nahrievajú a nevytvára sa tu nežiadúci efekt tepelného ostrova.

Efekt tepelného ostrova je jav, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v mestských oblastiach a je charakterizovaný vyššími teplotami v porovnaní s okolitými vidieckymi oblasťami. Tento efekt môže mať na budovy niekoľko nežiadúcich dopadov.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Po prvé, zvýšené teploty spôsobené efektom tepelného ostrova môžu viesť k zvýšenej spotrebe energie v budovách. Keďže teploty v mestách sú vyššie, obyvatelia a prevádzkovatelia budov často používajú viac klimatizácie na udržanie pohodlných vnútorných teplôt.

zdroj: Juliusz Sokołowski, Jakub Certowicz

Toto zvyšuje energetickú náročnosť a môže prispievať k vyšším nákladom na energie a tiež k zvýšenému vypúšťaniu skleníkových plynov.

Po druhé, tepelný ostrov môže mať negatívny vplyv na trvanlivosť a udržateľnosť budov. Zvýšené teploty a zmenené klimatické podmienky môžu spôsobiť rýchlejšie starnutie stavebných materiálov, čo môže viesť k skorším a častejším opravám alebo výmene materiálov.