„Zdravá“ alternatíva cukru je nebezpečnejšia, ako sa zdá. Vedci prišli s prelomovou štúdiou

  • Diétne sladené nápoje sľubujú nízky obsah kalórií
  • Umelé sladilo aspartám patrí medzi najrozšírenejšie na svete
Žena ponúka chlapcovi medovníky a cukor.
Ilustračná fotografia Freepik
  • Diétne sladené nápoje sľubujú nízky obsah kalórií
  • Umelé sladilo aspartám patrí medzi najrozšírenejšie na svete

Ľudia v snahe znížiť príjem cukru častokrát siahajú po diétnej verzii obľúbených nápojov. Tie namiesto klasického cukru obsahujú umelé sladidlá, ako napríklad aspartám.

Sladené nápoje, ktoré sa označujú ako „zero“ či „diet“, sľubujú nízky obsah kalórií, pričom chutia ako bežné sladené nápoje. Odborníci však v štúdiách hovoria, že sladidlo aspartám nie je až také zdravé, ako sa na prvý pohľad zdá.

Najrozšírenejšie umelé sladidlo na svete 

Ako informuje aj denník Pravda, aspartám patrí medzi najrozšírenejšie umelé sladidlá na svete. Objavuje sa v rôznych výrobkoch, od nealkoholických nápojov cez jogurty. Taktiež ho môžeme nájsť v žuvačkách či pečive. Toto sladidlo, ktoré je až 200-krát sladšie ako bežný cukor, ponúka konzumentom sladkú chuť bez pridaných kalórií.

Výskumníci z Karolinského inštitútu vo Švédsku prišli s prelomovým objavom. Výskumom zistili, ako môže umelé sladidlo aspartám prispieť k ateroskleróze, bežnej pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Cell Metabolism, o čom píše aj oficiálny portál inštitúcie.

Nový výskum bol vykonaný na myšiach a opiciach v spolupráci s výskumníkmi z univerzity Shandong v Číne.

„Ukázali sme, že konzumácia aspartámu stimuluje uvoľňovanie inzulínu a prispieva k ateroskleróze u myší a ktoré molekuly sú zapojené. Je to len štúdia na zvieratách, ale myslíme si, že výsledky môžu byť relevantné aj pre ľudí, pretože vidíme, že aspartám ovplyvňuje uvoľňovanie inzulínu aj u opíc,“ povedal vedúci štúdie profesor Yihai Cao. 

V rámci štúdie boli myši rozdelené do skupín a kŕmené stravou s vysokým obsahom tuku a cholesterolu (HFCD). Druhá skupina dostávala potravu obsahujúcu 0,15 % aspartámu, čo je množstvo bežne používané v pokusoch na myšiach. Ide približne o dvojnásobok množstva, ktoré môžu obsahovať ľudské nápoje. V každej skupine bolo šesť myší.

„Štúdia okrem iného ukazuje, že myši, ktoré 12 týždňov jedli stravu obsahujúcu aspartám, mali viac aterosklerózy v aorte, najväčšej tepne v tele, v porovnaní s myšami, ktoré jedli stravu s cukrom alebo bez sladkých doplnkov,“ informujú na portáli. 

Klasický cukor podporuje vznik aterosklerózy

K vzniku aterosklerózy u myší prispel aj bežný cukor. Jeho účinok bol však v porovnaní s umelým sladidlom oveľa nižší a badateľný až neskôr. Klasický cukor však mal aj ďalšie negatívne účinky, ktoré ovplyvňujú dlhodobé zdravie. Myšiam, ktoré konzumovali cukor, pribudla telesná hmotnosť a telesný tuk. Aspartám však tento účinok na myši nemal.

„Konzumácia aspartámu počas 12 týždňov viedla k vyšším hladinám inzulínu u myší v porovnaní s konzumáciou sacharózy alebo bez sladidla, čo podľa vedcov naznačuje, že dlhodobá konzumácia aspartámu môže viesť k inzulínovej rezistencii,“ informujú na stránke.

Výskumníci z inštitútu taktiež u myší identifikovali zápalový proteín nazývaný CX3CL1 v aorte. Tento proteín môže prispievať k ateroskleróze prostredníctvom zápalu steny krvných ciev.

Ak sa tieto výsledky potvrdia aj u ľudí, CX3CL1 alebo jeho receptor by mohli slúžiť ako možný cieľ pri vývoji liekov, napríklad pri liečbe srdcovo-cievnych a neurologických ochorení.

Ako sme spomínali, výskum sa konal na myšiach a bol overený aj na opiciach. Počas experimentu im bola podávaná voda s pridaným aspartámom (0,15 %) alebo sacharózou (15 %) počas 10 minút. V oboch prípadoch sa približne po 30 minútach zaznamenal krátkodobý nárast hladiny inzulínu.

„Budeme skúmať, či iné umelé sladidlá majú rovnaký účinok a ako to ovplyvňuje strava. Štúdie na ľuďoch sa vykonávajú pomerne ťažko, pretože príjem iných potravín a nápojov môže viesť k uvoľneniu inzulínu. Rôzni jednotlivci môžu tiež reagovať odlišne, pretože uvoľňovanie inzulínu môžu ovplyvniť aj faktory ako vek, pohlavie a životný štýl,“ vyjadril sa vedúci štúdie na záver. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Pravda.sk , news.ki.se, Science Direct

Najnovšie videá

Trendové videá