Zdravá miera úzkosti dokáže zvýšiť tvoj pracovný výkon. Odborník radí, ako ju správne využiť

V našom predchádzajúcom článku sme ťa informovali o tom, že vyhorenie je už oficiálne diagnóza. Odborník PhDr. Robert Krause, PhD. nám poradil, ako sa dá toto ochorenie liečiť a aké bývajú jeho časté príznaky. Dnes sme sa s ním opäť porozprávali na tému úzkostí a pracovného výkonu.

Podľa jeho slov totiž mnohí úspešní ľudia prežívajú viac úzkostí než tí, ktorí si prácu nekladú za až výraznú prioritu. Prejavuje sa často najmä u vysoko motivovaných ľudí a perfekcionistov, ktorí majú na seba vysoké nároky.

Keď je úzkosť plusom

Hoci úzkosť pozná väčšina z nás ako negatívny pocit, v niektorých prípadoch môže ísť aj o výhodu. Do určitej miery vedie k zvýšenej obozretnosti, opatrnosti a podľa vedeckej štúdie dokonca k lepšej sebaregulácii a sústredeniu. Autorkou štúdie je mladá vedkyňa Bonnie Hayden Cheng, ktorá tvrdí, že úzkosť dokáže v malých množstvách u ľudí zlepšiť ich výkon. Tento paradox prirovnáva k atlétom trénovaným na to, aby použili úzkosť k sebamotivácii a dokončení cieľov.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

S týmto tvrdeniami súhlasí aj Krause. „Určitá miera úzkosti môže byť pre jednotlivcov aj užitočná, nakoľko môžu byť bystrejší, nemajú tendenciu meškať na stretnutia a neriskujú,“ vyjadril sa.

Upozornil však aj na to, že úzkosť je dvojsečná zbraň. „Na jednej strane môže byť miera prežívania úzkosti aj motivačným činiteľom, nakoľko je regulovaná tým istým centrom v mozgu (bazálne ganglie), čo však v sebe nesie aj potenciálny opačný efekt, kedy môže nadmerná motivácia pôsobiť na jednotlivca aj príliš zúskotňujúco,“ doplnil.

Úzkosť a motivácia sú totiž podľa odborníka v mozgu naozaj spojené. Oba pocity regulujú bazálne ganglie. Práve preto môžeš pozorovať zvýšenú mieru prežívanej úzkosti u množstva vnútorne namotivovaných ľudí.

„Bazálne ganglie majú okrem iného na zodpovednosti aj integráciu pohybov, pocitov a myšlienok a preto ľudia skáču do vzduchu pri prežívaní nadšenia, resp. je u nich prítomný tras rúk pri nervozite či rozochvenie celého organizmu pri hádke. Riadia taktiež jemnú motoriku, tvorbu návykov, ale sprostredkúvajú aj rozkoš. Ich nadmerná aktivácia (pre mnohých úspešných ľudí) spôsobuje zvýšenú úzkosť a významný pocit strachu. Častým prejavom zvýšenej aktivity bazálnych ganglií je napr. obhrýzanie nechtov,“ uvádza.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Človek, ktorému na práci naozaj záleží, pociťuje prirodzene určité obavy z toho, či bude jeho výkon dostatočný. Motivovaní zamestnanci prežívajúci zdravú mieru úzkosti. Bývajú preto často zodpovednejší a dokážu pracovať viac. Určitú úlohu tu, samozrejme, zohráva aj inteligencia a pracovné skúsenosti.

Vo výskume Hongkongskej univerzity sa uvádza, že inteligentní ľudia dokážu regulovať a využívať svoju úzkosť efektívnejšie než tí, s nižším IQ. Podobne to tak platí aj pri pracovných skúsenostiach. Tie zase dodávajú sebavedomie a slúžia ako skala, o ktorú sa človek v prípade pochybností dokáže oprieť.

Prílišné obavy a pocity strachu, ktoré však človek nedokáže regulovať, sú vážnym problémom a skôr ako ku zvýšenému pracovnému výkonu vedú k problémom v zamestnaní aj v súkromí.

„Pri prehnane aktivovaných bazálnych gangliách môže mať jednotlivec problémy s vytváraním rôznych katastrofických scenárov, čo môže mať za následok skreslené vnímanie reality. Taktiež to môže negatívne ovplyvniť konštruktívne zvládanie konfliktných situácií,“ zdôraznil Krause.

Ako teda zvládať úzkosť, ak sa dostane do štádia, v ktorom ti už je viac na škodu, ako na úžitok? Dôležitá je psychohygiena a striedanie práce s oddychom. Aj prepracovanosť môže viesť k úzkosti, preto je dobré, ak si dávaš pravidelné prestávky a dopraješ si oddych, keď ho potrebuješ.

Dôležité je meniť charakter činností, teda ak si v práci viac aktívny duševne, po pracovnej dobe skús skôr zaťažiť svoje telo, napríklad jógou či behaním. Pokiaľ je tvoje zamestnanie monotónne, vo voľnom čase môžeš dať priestor kreativite či umeleckej tvorbe.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Krause tiež radí jednoduché dychové cvičenie. „Môže ísť napr. aj o dýchanie do bránice, kedy jednotlivec pomaly dýcha do brucha, pričom ide 5 sekundový nádych, 2 sekundy treba dych zadržať a nasleduje výdych. Dôležité je opakovanie aspoň 10x. Metóda sa volá 5×2=10. Práve tento typ dýchania pomáha zbaviť sa oxidu uhličitého. Deti a mnohé šteniatka dýchajú viac do brucha, pričom veľa dospelých ľudí skôr do hornej časti hrudníka. A preto je dôležité naučiť sa aj správne dýchať do brucha,“ hovorí.

Ako ďalej dodáva, pri úzkostiach je dobré naučiť sa rôzne typy relaxácií či meditácie nakoľko sa počas meditácie upokojujú bazálne ganglie, ale i Anteriórny cingulárny závit (zodpovedný napr. za presúvanie myšlienok). Pri pravidelných meditáciách sa taktiež zväčšuje Hippokampus (zodpovedný aj za ukladanie spomienok) a Frontálny kortex, v ktorom sídlia napr. exekutívne funkcie ako rozhodovanie, plánovanie, vyvodzovanie dôsledkov, reguláciu motívov a činov,“ uzatvára.

Zdroj: Psycnet