Zea zo seriálu Iveta: Mrzí ma, že sa Trebišovčania urazili. Prekvapila ma reakcia západu

Televízia JOJ prišla pred pár týždňami s novým slovenským seriálom Iveta, ktorého režisérom je Jan Hřebejk a hlavnú postavu Ivety stvárňuje úspešná Prešovčanka Alžbeta Ferencová alias Zea.

Zea sa vo svete šoubiznisu pohybuje už od svojich 18 rokov, kedy si ju mohol zazrieť na Miss Universe SR. Súťaž krásy síce nevyhrala, no mohla sa pýšiť titulom Miss tip.

Neskôr si Zeu mohol zazrieť aj v súťaži Česko Slovensko má talent, kde vystúpila v speváckom zoskupení ForSomeone. V umeleckom svete zostala aj potom a zahrala si v seriáli Panelák. Svoj „všeumelecký“ talent ďalej rozvíja vo svojej speváckej kariére v Čechách.

Prešovčanka Zea tentokrát dostala príležitosť zahrať si v seriáli TV JOJ s názvom Iveta. Postava Ivety je úplný opak jej samej, no ako sama priznala, v niektorých vlastnostiach sú úplne rovnaké.

Seriál priniesol so sebou niekoľko kontroverzie, západ vs. východ, Rómovia vs. „bieli“ občania Slovenska, nárečie-nenárečie a podobne. 

• Aká je jej obľúbená hláška z filmu
• Ako sa popasovala s východniarskym prízvukom
• Čo je skutočným poslaním seriálu
• Prečo sa ružové okuliare v šoubiznise nenosia

Kto ťa na túto postavu oslovil?

Najskôr sa mi ozvala televízia JOJ, a to tak, že si castingová režisérka na mňa spomenula, takže ma zaradila do výberu. Ona mi síce zavolala ako prvá, ale myslím si, že nastala aj zhoda okolností vďaka tomu, že som figurovala, alebo teda figurujem, v Česku, kde to meno Zea bolo, a stále je, známe v rámci hudby a tanca. Myslím, že to už pre toho Petra (Peter Kolečko, scenárista, pozn. red.) a Honzu (Jan Hřebejk, režisér, pozn. red.) nejako rezonovalo.

Nepoznali sme sa, ale myslím, že to meno začuli, takže to všetko tak nejako zapadlo do seba. Potom už stačilo poslať len pár nejakých castingových videí a bolo.

Ako si sa ty ako speváčka s dobrým sluchom pasovala s východniarskym prízvukom, napriek tomu, že si z Prešova, no niekoľko rokov žiješ mimo Slovenska?

Neviem, či mám aj teraz východniarsky prízvuk, asi už zmizol. Ale ja to stále hovorím, aby si východniari nemysleli, že kukaj, došla do Bratislavy a chcela sa zmeniť. To je skôr tým, že som naskočila do Bratislavy do televízie, bola som na Miss, účinkovala som v Česko Slovensko má talent, potom v Paneláku, takže som si nemohla úplne ten východniarsky prízvuk dovoliť. Ale dva dni na východe a som späť.

Pri Ivete to bolo super. Tešila som sa, že sa chvíľku budem pohybovať medzi tými ľuďmi a naozaj milujem východniarčinu. Milujem to, aké je to proste vtipné, také uvoľnené. Ale, samozrejme, je to na chvíľku problém, aj keď si z východu, ale potom som sa do toho dostala.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zea (@this.is.zea)

Mali s tým problémy aj iní herci, napríklad Zuzana Mauréry, ktorá nie je z východu?

Samozrejme, veď predsa nie všetci herci sú z východu. 90 % sme z východu, ale ide o to, že Slovensko je malé a Honza tam chcel prvotriednych hercov, takže niekde sa na kvalite neuberalo. To znamená, že sa neuberalo na tej hereckej kvalite a muselo sa ubrať inde. Takže napríklad u tej Zuzky Mauréry, tam je to o tom, že okej, chápeme, že nie je z východu, ale herecký výkon nikto nedá taký, aký dala ona.

V niektorých pasážach seriálu nehovoríš ty alebo iná z postáv s týmto prízvukom, bol to zámer?

Určite. Tam ide o to, že prvé dve časti urobili úplnú kontroverziu, východ – nevýchod, ale myslím si, že to tých ľudí bavilo a potom v tých ďalších častiach im asi vadilo, že už tam ten prízvuk nie je. Lenže ono je to prirodzený vývoj. Aj na východe, keď idú ľudia do školy alebo k zubárovi, to nie je úplne bežné, že všade všetci hovoria nárečím.

Taktiež chceme, aby tomu rozumelo celé Slovensko, nielen východ. Takže, keď sa tá Iveta presunula do Bratislavy, tak prirodzene, ako akákoľvek mladá baba, ktorá príde z východu do Bratislavy, sa snažila rozprávať tak, ako sa má. Je tam potom tej východniarčiny už menej, ale v každej časti sa objaví niečo. Hlavným dôvodom je, aby tomu rozumelo široké publikum.

Ako sa ti stotožňovalo s Ivetou, keďže je to pomerne búrlivá povaha?

V tomto mojom veku to bola už taká smiešna predstava, lebo ja som taký opak. Teda Zea je opak Ivety. Tí, ktorí poznajú Alžbetu – vlastne môj blízky kruh, ktorý ma pozná, kde môžem byť úplne 100 % sama sebou –, tak oni vedia, že som taká nejaká šialená, keď je na to priestor a je ma trošku viac, ale viem to ukorigovať.

Čo sa týka mojej hudby, tá je trošku vážnejšia. Rovnako aj ten tanec beriem s veľkou zodpovednosťou. Hudba a tanec sú pre mňa veľmi dôležité.

Môj priateľ sa napríklad veľmi smial, že to nezvládnem, keď si čítal ten scenár. Hovorí mi, že si nevie predstaviť, že na niekoho kričím alebo niekoho udriem. Aj to, že tam mám chľastať, veď ja vôbec nepijem. Akože nie som úplný abstinent, ale pijem veľmi málo. Fakt si niekedy dám pohárik vína alebo keď už drink, tak kvalitný, nejaký jeden pohárik whiskey. Ale neuvidíš ma často opitú alebo nejakú rozšafnú.

zdroj: Startitup/Nikol Pápayová

Neboli práve tieto scény pre teba najťažšie?

Tieto scény boli pre mňa najviac super, lebo som si to užívala a potom sme chceli, aby nám liali naozaj, ale, samozrejme, produkcia nepovolila.

V čom si si s Ivetou podobná?

Keď som bola mladšia, tak v komunikácii s mamou. To som ani nemusela hrať. Ja som mala vtedy také roztržky, že som robila, čo som chcela, a mali to so mnou ťažšie. Potom v pravdivosti. Milujem pravdu, nenávidím lož a tá Iveta sa môže zdať niekomu, že je hrozne drzá, aj som videla také komentáre typu, že ako sa tá Iveta správa k tej matke, že to je strašné.

Neviem, či tí ľudia vidia odvrátenú stranu toho, že Iveta žije stále v brutálnej lži, že jej celý život niekto klame. Takže to máme rovnaké. Ja to nenávidím, mám rada pravdu, aj hovorím pravdu. A potom možno trošku aj tá životná cesta, že som z východu a išla som do modelingu tak ako ona.

Stretla si sa po premiére prvých častí s hejtom od ľudí z východu či priamo z Trebišova?

Osobne nie, ani mi nepíšu, to mám šťastie. Skôr sa títo negatívni ľudia vybúria v komentároch. Pod mojimi príspevkami bolo nejakých 5 či 6 od ľudí, čo si chceli trošku do mňa pichnúť, ale odpovedali sme im veľmi slušne. Inak sú to skôr facebookoví hejteri. A na druhej strane, keď ma tí ľudia vonku spoznajú, tak sa skôr usmievajú, použijú taký ten dobrý úsmev.

Myslíš, že sa to nejakým spôsobom mohlo vôbec Trebišovčanov dotknúť?

Ja si myslím, že nemohlo. Mrzí ma, že sa urazili, ale môj názor je, že by sa nemali. Kontroverziu to vyvolalo, čo je vo svojej podstate fajn, lebo v dnešnej dobe, keď niečo zapadne prachom, tak to asi nemalo veľmi veľký význam.

Mňa vlastne dosť prekvapil západ, že tí ľudia odtiaľ to zobrali veľmi dobre, dokonca aj niektorí východniari to zobrali úplne s nadhľadom, no a niektorých to urazilo. Myslím si, že by ich to nemalo uraziť, že by si z toho mali len vziať. Je to seriál, je to sranda.

Mali by mať nad tým nadhľad, alebo nejaký pohľad zvonka a uvedomiť si, či to je vôbec pravda, a možno začať využívať nejakú platformu na to, aby sa tie veci zmenili. Či už je to Trebišov alebo iné menšie mestá. Napríklad to, že maloletí pijú alkohol, možno práve to si z toho skôr vziať a obrátiť tak, aby sa to už nedialo.

Ako sa ti pracovalo s režisérom Hřebejkom?

Najlepšie. V podstate až na pľaci som si uvedomila, že to je sen skoro každého herca robiť s ním alebo minimálne s ním mať nejakú hereckú skúsenosť. Takže až potom mi to došlo. Hlavne mám s Honzom hrozne dobrý vzťah, brutálny. Obaja žijeme v Prahe, poznám jeho deti a manželku, rada počúvam jeho príbehy. Je to veľmi rozhľadený človek v hudbe, v umení, v politike, má veľmi správne názory.

Mala si s niektorými scénami problém?

Boli tam také scény, že Iveta sa mala viac biť, ale to sme potom hneď vyškrtli, lebo keby si ma pri tom videla, tak by si sa rozplakala od smiechu. Ja to proste neviem. Oni sa všetci na mňa pozerali na pľaci, že Bond girl z teba asi nebude, ale ja by som to nacvičila. Neviem sa biť, neviem byť násilná. Ja som sa v reálnom živote nikdy nebila, ani nie som taká hysterická, takže tam bolo pár scén.

Mladý Slovák si prestaval lodný kontajner na ukážkové celoročné bývanie. Podarilo sa mu to vďaka niekoľkým trikom

Potom sa vyškrtlo aj fajčenie, Iveta mala byť totiž aj fajčiarka, ale to by už bola dosť protivná, potom by ju asi nemali radi. No a mala tam byť aj taká ľúbostná scéna, ale to uvidíte, musím uznať, Honza ma vtedy zachránil. Ale potom sme si povedali, že to bude pozerať aj detský divák a tej kontroverzie tam je dosť, takže hádzať tam nejaké intímne scény by už bolo príliš.

Ako sa ti hralo s prvotriednymi slovenskými hercami ako Zuzana Mauréry, Milan Ondrík, Daniel Fischer?

Úžasne, super. Extrémne mi bilo srdce. Bála som sa, že to pokazím a nechcela som, aby sa na mňa potom nahnevali. Veľmi mi pomáhali, išlo to strašne ľahko, ani neviem, či to bola fakt len náhoda. No musím povedať, že to všetko závisí od režiséra. Keď máš dobrého režiséra, tí herci sú potom uvoľnení, vedia, že môžu do toho dať trochu seba, a práve to bolo super.

Samozrejme, najväčší rešpekt som mala pred Zuzkou Mauréry a potom som bola strašne ustráchaná pred Milanom Ondríkom. Ale so všetkými to bolo nakoniec super, len pri nich som si povedala, že musím byť dobrá, lebo pred nimi sa hanbiť nechcem.

Chcela by si v tomto „hereckom svete“ ostať alebo sa budeš radšej venovať tvojej rozbehnutej speváckej a tanečnej kariére?

Klamala by som, keby som nepovedala, že ma teší táto publicita, ktorá by mohla pomôcť mojej hudbe, ktorú robím, čo bolo vlastne vždy zámerom. Takže je veľmi pekné prepojiť to, ale zároveň ma to herectvo veľmi bavilo, takže by som v tom chcela pokračovať, len neviem, či do toho vlaku naskočiť hneď a zobrať všetko teraz, alebo si na niečo počkať.

Divadlo ťa teda neláka?

No to je sranda, lebo ja mám divadlo rada. Len ono sa to možno nezdá, ale ja som strašný trémista v niektorých veciach. V tanci nie, to nikdy, ale dokonca aj v hudbe mám ešte často trému, keď idem vystupovať.

Myslím si, že je jeden dôvod a to povedia všetci; ja by som nemohla hrať v divadle, lebo mám strašne tichý hlas. Nedokážem kričať, nedokážem zdvihnúť ten hlas. Bola som s tým aj u psychológa, aby mi nejako ten hlas otvoril, aj v hudbe.

A to si zo mňa robili srandu aj divadelní herci a hovorili mi, že kámo, ty môžeš hrať iba vo filme, lebo ty by si to v divadle nezvládla. No zároveň to divadlo obdivujem, ale myslím si, že toto by som musela naozaj študovať. Je mi prirodzenejšie byť sama sebou pred kamerou.

V jednom rozhovore si povedala, že si do šoubiznis vstúpila ako 18-ročná a mala nasadené „ružové okuliare“, čo sa odvtedy zmenilo?

Už nemám žiadne okuliare (smiech). Myslím si, že moje veľké šťastie bolo v tom, ak to teda môžem tak nazvať, že tá popularita vždy u mňa prišla rozkúskovaná. To ma podľa mňa zachránilo. Bola Miss, úspech, prešiel rok, opadlo to. Potom bolo Česko Slovensko má talent a už ma niekto poznal, potom to zase opadlo. Potom vznikla v Česku tá hudba, tam sa to dobre držalo, čiže medzi začiatkom a tým, čo sa teraz deje, je naozaj to, že som prišla v ružových okuliaroch, lebo som si myslela, že všetko závisí od toho, aký máš talent. Ale to nie je vždy pravda, ale už ma to netrápi.

Niekedy je to o šťastí, niekedy o tvrdej práci, niekedy o talente, ale často dostanú tú šancu nesprávni ľudia a ja si poviem, že prečo nie ja? To boli tie ružové okuliare, ja som do toho išla s tým, že ja som na tej Miss urobila tú choreografiu najlepšie, tak prečo to nemôžem vyhrať, keď som sa ani raz nepomýlila? Bola som zvyknutá, že veci sa hodnotia podľa výsledkov, ale to tak v šoubiznise nefunguje. Som až taký extrémny realista, že si ani sama neviem užiť svoje šťastie alebo svoju tvrdo oddretú prácu, a teraz sa to učím späť.

Keďže si mala s Miss skúsenosť už v tvojich 18 rokoch, to, ako je to v seriáli vykreslené, tak aj skutočne funguje?

Je to zobrazené vtipne, niekomu to možno pripadá až trápne, ale to bol zámer, aby to teda nebolo seriózne vykreslené. No tá pravda tam skrytá je. Sú baby, ktoré sa dostanú na Miss a už sa nikdy v živote nenajedia. Nehovorím, že to ide úplne zhora. Ale ja som zažila, že sme si museli dávať pozor na stravu, nesmeli sme jesť sladké, museli sme chodiť cvičiť, čo je, samozrejme, fajn, ak chceš mať zdravé telo. Ale zažila som aj také modelky, ktoré už boli veľmi chudé a, chvalabohu, dnes sa to už nenosí.

Točili sa ti tieto scény lepšie?

Bolo to super. Mne sa celý seriál točil super. A v tomto bolo fajn to, že aj Natália Germani bola na Miss, aj ja, takže sme si to užívali. Bolo to jednoduchšie, pretože som vedela, ako to funguje.

zdroj: Startitup/Nikol Pápayová

Ak by sme sa bavili o polarizovaní spoločnosti, myslíš, že práve toto je seriál, po ktorom si ľudia povedia, že Iveta je presný prototyp drzej Rómky a „takí“ sú všetci?

Myslím si, že práve naopak. Tá Iveta je v tom seriáli vykreslená ako dobrá. Ona sa chce vypracovať, túži po pravde. Čiže ja si myslím, že na konci seriálu im skôr dôjde, že aha! Tak takáto môže byť Rómka.

Je to pomerne kontroverzný seriál, má fungovať ako moralizovanie alebo je to forma humoru, pri ktorom sa majú ľudia zabaviť, niečo ako Slunce seno, Loli paradička?

V prvom rade je to komédia, ale hneď, tesne za tým, je to na zamyslenie. Nechceme nikoho poučovať, len aby sa zamysleli. Sú tam také skvelé vety. Milan tam má jednu skvelú vetu, že ide do kostola a povie: „Nebojte sa, ja veľmi dobre viem, že buzerantstvo je choroba.“ To je moja obľúbená hláška. Všetci vedia, že to je myslené na to, že to tak nie je a ľudia by si mali uvedomiť, o čo ide.

Nechceli sme moralizovať, ale skôr dosiahnuť to, aby sa ukázala tá pravá stránka vecí, ktoré sa dejú. A možno presne tak, ako sa našiel Trebišov, tak sa ozve niekto z cirkvi, že sme ich urazili. Ale myslím si, že malými kúskami nejakého vtipu sme chceli poukázať na to, že, bohužiaľ, je to v určitých situáciách pravdivé tak, ako je to vykreslené tam.