Je zelená energia marketingový trik, alebo má skutočný význam? Takto funguje predaj elektriny z obnoviteľných zdrojov

Sú to približne dva roky, kedy na Slovákov z obrazoviek a bilbordov začala „vyskakovať“ reklama na zelenú elektrinu pre domácnosti od najrôznejších dodávateľských firiem, o ktorej prínose pre životné prostredie hovorili aj známi slovenskí aktivisti a greenfluenceri.

Zelená energia je však pomerne abstraktný a ťažko predstaviteľný pojem, ktorý závisí od technikálií a podrobností. Mnohí Slováci ho preto odsudzujú bez potrebných informácií a majú mylné domnienky – napríklad si myslia, že priamo do ich domácností bude pritekať elektrina z výhradne obnoviteľných zdrojov. Také jednoduché to však nie je – čo teda Slováci vlastne dostávajú za svoj príplatok, ktorý posielajú dodávateľovi?

Téma je v súčasnosti veľmi dôležitá – len na západnom Slovensku sa k zelenej energii prihlásilo už vyše 100 000 domácností. Zelená energia teda nie je okrajovou záležitosťou, no stáva sa z nej celoslovenský fenomén. Podľahli títo ľudia trendom a reklamnej kampani, alebo má zelená elektrina v domácnosti od dodávateľov pre Slovákov reálny význam a môže niečo zmeniť?

zdroj: Unsplash – Unsplash – Elektrina sa vyrába z obnoviteľných (zelených) a neobnoviteľných (sivých) zdrojov. Priteká však do spoločnej elektrickej sieti, kde ju nie je možné oddeľovať podľa spôsobu výroby.

Ako funguje predaj zelenej elektriny

Z komunikácie mnohých dodávateľov energie by sa dalo intuitívne domyslieť, že ak si priplatím pár eur k faktúre za elektrinu navyše, moja domácnosť bude bežať čisto na obnoviteľných zdrojov. To je aj najčastejšou otázkou Slovákov – či dostanú to, za čo si zaplatia.

Faktom totiž zostáva, že elektrina je v princípe vyrábaná dvoma spôsobmi – z obnoviteľných (zelených) a neobnoviteľných (sivých) zdrojov. Priteká však do spoločnej elektrickej siete, kde ju nie je možné od seba fyzicky oddeľovať podľa spôsobu výroby, technicky je to ten istý tok elektrónov, nezávisiac na jeho pôvode – to však zelená energia ani nesľubuje.

Pri predaji elektriny na trhu s energetikou existujú dve burzy. Na jednej sa predáva elektrina ako nedeliteľná komodita vzhľadom na zdroj. V rámci druhej sa obchoduje so zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Záruka pôvodu elektriny predstavuje úradný doklad výrobcu o tom, koľko ním vyprodukovanej elektriny v sieti pochádza zo spomínaných „zelených“ zdrojov. Na Slovensku ich vydáva Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).

Výrobcovia zelenej elektriny potom paralelne obchodujú okrem štandardného predaja komodity aj s týmito zárukami pôvodu. Keď teda distribútor elektriny nakúpi určité množstvo elektrickej energie a k tomu napríklad záruky zelenej elektriny na polovicu toho množstva, dokladuje tým, že polovica jeho elektriny bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov.

zdroj: TASR / Henrich Mišovič

Aký význam má vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov?

Jedným z najväčších producentov uhlíkovej stopy je práve energetický priemysel, vrátane výroby elektrickej energie. Týka sa to najmä tradičných spôsobov výroby elektriny, ako napríklad z uhlia či zemného plynu. Oproti tomu „zelená“ energia pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov, akými sú vietor, voda, biomasa či slnečné žiarenie, šetrí nielen prírodné zdroje, ale pri jej výrobe sa produkuje minimum CO2.

„Pri porovnávaní obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív je možné využiť metodiku, ktorá zohľadňuje celý životný cyklus elektrárne a produkciu emisií počas tejto doby,“ vysvetľuje exkluzívne pre Startitup energetický expert Martin Beer z Technickej univerzity v Košiciach, Fakulta BERG, Odd. obnoviteľných zdrojov energie. „Pri porovnaní fotovoltiky a klasickej tepelnej elektrárne na čierne uhlie, fotovoltika vyprodukuje za celú svoju životnosť 21 g – 40 g CO₂ ekv. na 1 kWh vyprodukovanej elektrickej energie, pričom uhoľná elektráreň 700 až 1000 g CO₂ ekv. na 1 kWh elektrickej energie,“ uvádza Beer príklad.

„Takzvaný CO₂ ekvivalent znamená zahrnutie aj ostatných skleníkových plynov ‚pod krídla CO₂.‘ Na klimatickú zmenu vplývajú aj iné plyny, ktorých celkový účinok sa potom ekvivalentne prepočíta na celkovú hmotnosť CO₂,“ dodáva pre vysvetlenie Beer.

Vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov teda má zmysel. Spaľovania fosílných palív sa však len tak skoro nezbavíme, obnoviteľné zdroje totiž prinášajú úplne iné riziká. Pre koho má teda zmysel priplácať si za zelenú energiu do domácnosti navyše?

Čistá elektrina sa stretáva s problémami

Vysoké vstupné náklady: Energetický trh bojuje hneď s viacerými problémami. Po prvé, nie každý si môže reálne dovoliť vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Hoci sú napríklad solárne panely čoraz dostupnejšie a veľa Slovákov ich aj využíva, nie každý má priestor si ich namontovať, najmä ak nebýva v rodinnom dome.

Rovnako je finančne náročné vyrobiť adekvátne množstvo energie potrebnej pre domácnosť kompletne zo svojich financií a návratnosť investícií môže byť v horizonte niekoľkých rokov.

Práve kvôli nepraktickosti fotovoltiky či dokonca osobných veterných turbín dáva zmysel využívať práve služby ako Zelená elektrina od ZSE, keďže ide o najzmysluplnejšiu alternatívu pre ľudí, ktorí vnímajú svoj škodlivý environmentálny vplyv.

zdroj: Unsplash – Hoci existujú napríklad solárne panely a veľa Slovákov ich aj využíva, nie každý má priestor, kam si ich namontovať, najmä ak nebýva v rodinnom dome.

Nestabilný výkon: Ako upozorňuje odborník na energetiku, Martin Beer, na úrovni energetických podnikov a štátu ide o komplexnú problematiku. Dostupnosť obnoviteľného zdroja (ako napríklad veternosť či vodnatosť toku) a nerovnomernosť produkcie elektrickej energie z nich (nie vždy fúka či svieti slnko, strieda sa deň a noc a podobne) vytvára často nerovnováhu medzi dopytom po elektrine a produkciou z obnoviteľných zdrojov, čo spôsobuje problémy so stabilitou elektrizačnej sústavy.

„Pre jej stabilizovanie je potrebná existencia zdrojov, ktoré z časového hľadiska produkujú pomerne vyrovnaný výkon, takéto sú u nás napríklad jadrové elektrárne či veľké vodné elektrárne. Pri vyššom zastúpení elektrární na báze obnoviteľných zdrojov, ktorých výroba kolíše, je nutné podnikať kroky, ktoré vyrovnávajú rozdiel medzi ponukou a dopytom, ako aj stabilizujú celý elektrizačný systém,“ objasňuje Beer problém prechodu na výrobu elektriny čisto z obnoviteľných zdrojov.

Ako ďalej uvádza Beer, možností na riešenie tohto problému by bolo dostupných niekoľko – od zálohových elektrární po akumuláciu energie v čase jej nadbytku, či výrazné prepojenie elektrizačných sústav jednotlivých krajín v rámci EÚ.

Veľkou brzdou pri ich aplikovaní do praxe sú však okrem iného aj financie: „Pri čo najväčšom využívaní obnoviteľných zdrojov bude nutné využiť všetky ekonomicky a prakticky dostupné technológie, čo bude vyžadovať značné množstvo finančných prostriedkov,“ zhŕňa túto problematiku odborník na OZE z Technickej univerzity v Košiciach.

zdroj: TASR/Pavol Ďurčo

Ako rozoznať nepoctivých predajcov „zelených“ produktov?

Spoločnosti, ktoré využívajú greenwashing ako svoju marketingovú taktiku a v praxi tak zavádzajú spotrebiteľov o environmentálnej pozitivite produktu, tak vo finále škodia produktom ako Zelená elektrina, ktoré sa podieľajú na reálnej, aj keď postupnej zmene.

Environmentálne pozitívne produkty a služby sa totiž zvyčajne lepšie predávajú. Apelujú na zákazníkov cit pre zodpovednosť a evokujú dojem, že prinášajú extra pridanú hodnotu.

Medzi najčastejšie praktiky patria:

• Na PR a marketing o svojich zelených aktivitách firma minie viac peňazí, než vygeneruje samotný dopad environmentálne pozitívnych zmien.
• Firma verejne tvrdí, že produkty alebo podnikanie pomáhajú chrániť životné prostredie, pritom ide o klamstvo alebo zavádzanie.
• Firma často používa nejasne definované pojmy, ako: ekologické, zelené, udržateľné, prírodné, bez reálneho dokladovania týchto tvrdení nejakými hodnovernými štúdiami.
• Firma hovorí o nízkej environmentálnej stope produktu len pri jednom štádiu jeho životného cyklu.
• Firma odvádza pozornosť od negatívnych dôsledkov svojho kľúčového biznisu (napríklad ťažba ropy) inými ekokampaňami (napr. sadenie stromov).
• Firma presviedča zákazníkov, aby sa správali ekologicky, ale samotný manažment či zamestnanci sa tak v praxi sami nesprávajú.

Pri minimalizovaní vplyvu domácnosti na životné prostredie treba vždy preskúmať možnosti a medzi najlepšími alternatívami bude vždy napríklad investícia do vlastnej fotovoltiky. To však pre každého nie je možné (napr. byty v paneláku).

Preto dáva veľký zmysel práve Zelená elektrina – ekologickú energiu si síce domácnosť nevie vyrobiť sama, ale za malý poplatok sa postará o to, aby ju za nich vyrobil niekto iný a zvýšil sa tak podiel obnoviteľných zdrojov.