Zelenskyj chce Ukrajinu v EÚ, v praxi to nie je také jednoduché. Expert vysvetlil, prečo to nejde za týždeň
- Prezident Rusmi okupovanej Ukrajiny žiada o vstup do Európskej únie
- Ide o proces, ktorý má svoje formálne pravidlá a stanovy
- Radovan Geist z Euractivu pre Startitup vysvetlil, či je podobný krok v súčasnosti vôbec možný
- Prezident Rusmi okupovanej Ukrajiny žiada o vstup do Európskej únie
- Ide o proces, ktorý má svoje formálne pravidlá a stanovy
- Radovan Geist z Euractivu pre Startitup vysvetlil, či je podobný krok v súčasnosti vôbec možný
Po vpáde ruského agresora na územie Ukrajiny sa okrem bojov rozhoreli aj intenzívne polemiky o budúcnosti nášho východného suseda. Otvorene sa tak začali riešiť stratégie a taktiky týkajúce sa Ukrajiny a aj to, či bude naďalej krajina izolovaná od dôležitých medzinárodných spoločenstiev.
Hlava štátu a v súčasnosti aj vojnový prezident Volodomyr Zelenskyj to v sobotu vo svojom tweete povedal jasne. „Je to rozhodujúci moment, aby sme raz a navždy ukončili dlhoročnú diskusiu a rozhodli o členstve Ukrajiny v EÚ,“ otvoril Zelenskyj. Na stole je tak opäť pálčivá téma pribratia Ukrajiny do európskeho klubu.
Dlhá cesta k členstvu
Otázne ale je, či sa dá pribrať Ukrajinu do európskej „partie“ akoby švihnutím čarovného prútika. A taktiež sa vynárajú otázky, ako by vyzeral podobný proces v praxi a najmä, čo by na iniciatívu povedal vojnychtivý Vladimir Putin na čele Ruskej federácie.
Na možné včlenenie Ukrajiny do Európskej únie sme sa spýtali Radovana Geista z platformy Euractiv.sk.
„Na vstup do Európskej únie existuje celkom jasne definovaný proces, ktorý môže bežať rýchlo, najmä, ak má politickú podporu na oboch stranách. V konečnom dôsledku to ale je proces približovania legislatívy a administratívnych procesov kandidujúcej krajiny k tomu, čo funguje v Európskej únii. Teda to nie je niečo, čo sa dá urobiť za týždeň či za mesiac,“ povedal pre Startitup Geist.
Geist prišiel s hypotetickým príkladom približujúcim situáciu s Ukrajinou. Ak by podľa neho malo vstúpiť do Únie Nórsko, ktoré má zákony veľmi blízke štandardom Európskej únie, tak aj v tomto prípade by vstupný proces trval niekoľko mesiacov.
Odborník z Euractivu podotkol, že je rozdiel, keď krajina vstúpi do Únie a keď jej je ponúknutý tzv. kandidátsky status. V prípade Ukrajiny tak môžu byť otvorené prístupové rokovania, no v čase, keď je krajina vo vojne, sa môžu uskutočniť len veľmi ťažko.
„Akékoľvek otvorenie takýchto rokovaní je skôr politickým aktom, či formou politickej podpory, a to, čo dnes Ukrajina potrebuje, je ubrániť sa Ruskej anexii,“ podčiarkol Geist.
Podpora európskych lídrov
Ukrajina má od roku 2019 cieľ dostať sa do Únie aj do štátnej ústavy. Po vypuknutí invázie sa ale niet čomu čudovať, že nástojčivosť o vstup do „európskeho klubu“ práve u ukrajinských autorít rapídne vzrástla. Čo dosvedčuje aj twitterové vyhlásenie Volodomyra Zelenskeho, ktoré spomíname vyššie.
Za vstup Ukrajiny do Únie je aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete,“ povedala minulý víkend pre portál Euronews.
Samotný prezident Ukrajiny sa zrejme naozaj snaží dostať krajinu do Únie, pretože žiadosť o členstvo podpísal a zaslal do Bruselu práve dnes.
V kontakte s ukrajinským prezidentom je aj slovenský premiér Eduard Heger. Ten s hlavou štátu volal taktiež minulý víkend a podporil vstup Ukrajiny do spoločenstva. Otázne je, čo samotná iniciatíva vyvolá u ruského agresora. Práve vládna stopka pre zbližovanie Európskej únie a Ukrajiny v roku 2014 vyvolala ostré nepokoje.
Reakcia Rusov
„Je to problém, ktorý sme mohli sledovať už v roku 2014, keď prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, čo viedlo k Majdanu a štátnemu prevratu na Ukrajine,“ vysvetlil pre Startitup bezpečnostný analytik a exnáčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor.
V tom čase totiž ukrajinský prezident odmietol proces integrácie krajiny s Úniou a v Kyjeve sa rozpútali ostré protivládne protesty. Parlament nakoniec odvolal hlavu štátu a Janukovič utiekol za ruské hranice. Po zosadení prezidenta došlo k anexii Krymu Rusmi.
„Samozrejme, bude to trochu odklon od neutrality, ktorú chcel Zelenskyj vyjednávať, a neutrality, ktorú požadujú Rusi. Asi to tým mierovým rozhovorom dvakrát nepomôže. Ruská reakcia voči smerovaniu Ukrajiny do západných štruktúr je viditeľná dlho, a teraz to už niekoľko dní vidíme aj optikou vojnového konfliktu, ktorý na Ukrajine prebieha,“ dodal odborník.
Zdroje: Euronews, Facebook/EH