Zelenskyj cíti šancu vyhrať voľby na Ukrajine. Hádka s Trumpom mu zahrala do karát. Hlasovanie by malo byť už toto leto

Päťročné funkčné obdobie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oficiálne vypršalo vlani v máji. Zelenskyj čelí narastajúcemu tlaku nielen zvnútra krajiny, ale aj zo zahraničia. Jeho legitimitu spochybňujú hlasy z Kremľa aj z Washingtonu.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane naznačil, že Zelenskyj nemá mandát, a jeho rétoriku nedávno podporil aj americký exprezident Donald Trump. Ten o ňom vyhlásil, že je „diktátor bez volieb“. Obaja lídri podľa všetkého narážajú na skutočnosť, že sa na Ukrajine v čase vojnového stavu nekonali riadne prezidentské voľby. 

Trumpov postoj hrá Zelenskému do karát 

Zelenskyj totiž odolával tlaku na organizovanie volieb uprostred prebiehajúcej ruskej invázie. Ešte pred dvoma mesiacmi sa zdalo, že prezident akúkoľvek formu hlasovania rázne odmieta.

Situácia sa však dramaticky zmenila po medializovanom konflikte Donalda Trumpa počas prvého marcového týždňa. Práve hanlivé vyjadrenia voči Zelenskému, ktoré Trump verejne zopakoval, paradoxne posilnili podporu ukrajinského prezidenta. Ako ukázal prieskum objednaný magazínom The Economist, verejná mienka sa začala obracať v jeho prospech.

Ako veštica z benzínky: Zelenskyj predpovedá Putinovu smrť a koniec vojny, no realita je zložitejšia (KOMENTÁR)

Téma volieb 

Dnes sa už podľa The Economist na Ukrajine na najvyššej úrovni diskutuje o možnosti vypísania prezidentských volieb. Prípravy sú v plnom prúde a nie je vylúčené, že sa Volodymyr Zelenskyj postaví pred voličov druhýkrát – a to možno už čoskoro.

Ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj podľa serveru nariadil členom svojho tímu, aby sa začali pripravovať na prezidentské voľby, ktoré by sa mohli uskutočniť po dosiahnutí úplného prímeria s Ruskom. 

Hlasovanie o predĺžení vojnového stavu

Ukrajinské zákony zakazujú usporiadanie volieb v čase vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, čo ju Rusko na príkaz prezidenta Vladimira Putina v roku 2022 napadlo. Na Ukrajine panuje zhoda na tom, že pokiaľ je v krajine vojna, zostáva Zelenskyj hlavou štátu.

Ukrajinský parlament má o predĺžení vojnového stavu hlasovať 5. mája. Jeho zrušenie je nevyhnutným prvým krokom na začatie volebného procesu. Ukrajinská legislatíva tiež žiada minimálne 60 dní na predvolebnú kampaň. Ak by sa prímerie podarilo dohodnúť do konca apríla, ako dúfajú USA, najbližší potenciálny termín volieb by pripadol na júl.

Riziká volieb počas vojny

Nemenované zdroje The Economist tvrdia, že volební úradníci budú potrebovať na aktualizáciu zoznamov voličov najmenej tri mesiace.

Podľa vysoko postaveného ukrajinského činiteľa by krajine prospela krátka kampaň, pretože dlhý súboj o prezidentské kreslo by ju „mohol rozvrátiť“.

S organizáciou volieb súvisí rad logistických problémov – najmä ako umožniť miliónom Ukrajincov hlasovať z frontových línií, okupovaných území alebo zo zahraničia. Podľa zdrojov je jedným z možných riešení vládnej aplikácie Diia. Jej používanie ale vyvoláva obavy ohľadom transparentnosti.

Opozičné strany v ukrajinskom parlamente tiež tvrdia, že spravodlivé voľby by vyžadovali ukončenie vojnovej cenzúry.

Možná zmena postoja Trumpa a Putina

Putin aj Trump sa ale podľa denníka teraz voľbám radšej vyhnú. „Obaja ich zrejme požadovali v domnienke, že povedú k odchodu Zelenského. Vzhľadom na to, že sa kalkulácia obrátila, možno nebudú chcieť sedieť a sledovať jeho rýchlu cestu k druhému funkčnému obdobiu,“ dodal s tým, že Putin tomu môže zabrániť odmietnutím prímeria a pokračovaním v bojoch.

Tajné rokovania

Začiatkom marca priniesol server Politico, že štyria vysokopostavení členovia tímu amerického prezidenta Donalda Trumpa viedli tajné rokovania s niektorými z hlavných vnútropolitických oponentov ukrajinského prezidenta Volodmyra Zelenského.

Strany diskutovali o tom, či by sa na Ukrajine mohli rýchlo konať prezidentské voľby. 

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie