Zem už má jedno globálne otepľovanie za sebou, profitovali z neho plazy

Globálne otepľovanie nás netrápi len v súčasnosti. Na Zem malo vplyv už pred stovkami miliónmi rokov – konkrétne na evolúciu plazov, ktoré boli v istom čase dominantnou skupinu stavovcov žijúcich na súši.

Potvrdzuje to štúdia, v ktorej výskumníci z Harvardu zistili, že klimatické zmeny vyvolali mohutné vlny v evolúcii plazov. Túto štúdiu zverejnil časopis Science.

zdroj: Unsplash/David Clode

Masové vymieranie živočíchov

Okrem všetkého, klimatické zmeny v podobe globálneho otepľovania spôsobili dve najväčšie masové vymierania živočíchov. Hovoríme o období pred približne 260 miliónmi rokov. Pri jednom z nich vyhynulo 86 percent živočíšnych druhov naprieč celým svetom.

Ako uvádza SciTech Daily, malo to aj druhú stránku – masívne vymretie živočíchov prinieslo začiatok novej éry v histórii našej planéty. Plazy sa v dôsledku toho stali dominantnou skupinou stavovcov, ktoré žili na súši.

Prispelo k tomu aj globálne otepľovanie. Plazy sa vďaka nemu vyvíjali takým rýchlym tempom, že na Zemi nastala doslova explózia ich rozmanitosti. Aj napriek tomu, že ide o naozaj dlhý čas dozadu, pre moderné ekosystémy to znamenalo veľa.

Väčšina paleontológov totiž verí, že rýchla evolúcia a diverzifikácia umožnila plazom prevziať nové biotopy a priniesla zdroje potravy, ktorým predtým dominovali iné typy živočíchov.

Klimatické zmeny a evolúcia

V novej štúdii však výskumníci odhalili, že takýto rýchly vývoj plazov začal oveľa skôr. Pravdou je, že ich evolúcia mala súvis s neustále sa zvyšujúcimi teplotami na Zemi. Tieto klimatické zmeny trvali takmer 60 miliónov rokov.

zdroj: Unsplash/Markus Spiske

„Zistili sme, že tieto obdobia rýchleho vývoja plazov boli úzko spojené s rastúcimi teplotami. Niektoré skupiny sa menili naozaj rýchlo, iné o niečo pomalšie, ale takmer všetky plazy sa vyvíjali oveľa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal vedúci autor štúdie, Tiago Simões.

Ako uviedol ďalej, plazy sú vzácnou súčasťou suchozemského systému, pretože majú relatívne dobrý fosílny záznam a prežili sériu klimatických kríz. Vrátane tých, ktoré viedli k masovému vymieraniu v perme a triase (geologické obdobia).

Totižto, plazy boli počas permu, v porovnaní s predkami cicavcov, pomerne zriedkavé. Ako informuje štúdia, veci sa zásadne zmenili počas triasu, keď plazy prešli masívnym vývojom. Práve v tomto období vznikli tvory, ktoré poznáme aj dnes. Patria k nim krokodíly, jašterice, korytnačky a niekoľko ďalších druhov zvierat, ktoré už v súčasnosti nežijú.

Museli sa prispôsobiť podmienkam

Táto štúdia pracovala s veľkou zložkou dát. Vedci vytvorili súbor údajov založený na viac ako 1 000 fosílnych vzorkách od 125 druhov plazov, synapsidov (cicavcovité plazy) a ich najbližších príbuzných, uvádza CNET.

Údaje boli z obdobia približne 140 miliónov rokov pred a po masívnom vymieraní v období permu a triasu. Vedci následne tieto údaje analyzovali, aby zistili, kedy tieto druhy zvierat vznikli a ako rýchlo sa vyvíjali.

zdroj: Unsplash/David Clode

Skúmanie obdobia, ktoré už je dávno preč, nie je jednoduché. Avšak, vedci si pomohli najmodernejšími analytickými technikami. Zaujímavé je, že medzi nimi bola bayesovská analýza, ktorá sa používa aj na pochopenie vývoja vírusov, ako je koronavírus.

Výskumníci potom pripravili nový súbor, ktorý obsahoval údaje o globálnom otepľovaní v rovnakom období. Vďaka tomu dokázali pochopiť prepojenie evolúcie plazov a klimatických zmien.

„Naše výsledky odhaľujú, že obdobie rýchlych klimatických zmien a globálneho otepľovania je spojené s mimoriadne vysokou mierou anatomických zmien vo väčšine skupín plazov,“ uviedol jeden z autorov štúdie. Vďaka ich rýchlej premene sa dokázali ľahšie prispôsobiť novým podmienkam.

Malé plazy to majú jednoduchšie

Ako uvádza SciTech Daily, pomocou tejto štúdie teda môžeme vyvrátiť tvrdenia o tom, že evolúcia plazov začala s príchodom masívneho vymierania zvierat medzi obdobiami permu a triasu. Začalo to totiž desiatky miliónov rokov predtým.

A čo je viac, fyziológia organizmov skutočne závisí od veľkosti ich tela. To znamená, že plazy s malým telom si dokážu jednoduchšie vymieňať teplo s okolitým prostredím. Prvé jašterice boli oveľa menšie ako iné skupiny plazov, čím sa nelíšili od svojich moderných príbuzných.

zdroj: Unsplash/David Clode

Práve vďaka ich malému vzrastu boli lepšie prispôsobené na to, aby sa vyrovnali s drastickými teplotnými zmenami. Oveľa väčší predkovia krokodílov či korytnačiek bojovali s termoreguláciou, v dôsledku čoho museli prejsť fyziologickou zmenou – inak by neprežili.

Táto silná súvislosť medzi rastúcimi teplotami v ďalekej minulosti a biologickou reakciou rôznych skupín plazov naznačuje, že zmena klímy bola kľúčovým faktorom pri ich evolúcii. Otázkou zostáva, aké zmeny prinesie súčasné globálne otepľovanie.