Zem už nie je pre ľudstvo bezpečná. Príliš sme si ju zničili, ukazuje štúdia

Nový výskum uverejnený v Science Advances priniesol pohľad na šokujúcu realitu. Šesť planetárnych hraníc bolo prekročených a Zem je už teraz „mimo bezpečného operačného priestoru pre ľudstvo“.

Koncept deviatich planetárnych hraníc bol prvýkrát navrhnutý v roku 2009 a je výsledkom práce vedeckého tímu pod vedením Johana Rockströma zo Stockholm Resilience Centre. Tento popredný švédsky vedec sa zameriava predovšetkým na štúdium ekologických systémov, klimatických zmien a ich vplyvov na životné prostredie a ľudskú civilizáciu.

Existencia ľudskej civilizácie závisí od zložitých biogeochemických procesov, ktoré udržiavajú rovnováhu na Zemi. Účelom planetárnych hraníc je vymedziť priestor pre ľudské aktivity tak, aby sa tieto procesy zachovali v prirodzenom stave a nedošlo k vzniku nezvratných environmentálnych zmien. Žiaľ, s nárastom populácie a spotreby prírodných zdrojov sa rovnováha na Zemi začala destabilizovať.

„Veda a celý svet sú skutočne znepokojení všetkými extrémnymi klimatickými udalosťami, ktoré zasiahli spoločnosti po celej planéte, keď prechádzame tretím, človekom zosilneným El Niñom za posledných 25 rokov.“

„Čo nás však znepokojuje ešte viac, sú stúpajúce príznaky zmenšujúcej sa odolnosti planéty, ktorá sa prejavuje porušením planetárnych hraníc, čo nás približuje k bodom zlomu,“ hovorí Johan Rockströma zo Stockholm Resilience Centre.

Väčšina planetárnych hraníc bola prekročená

Ako sa uvádza v najnovšej štúdii, 6 planetárnych hraníc sme už prekročili. Patria sem klimatické zmeny, integrita biosféry (strata biodiverzity a vyhynutie druhov), biogeochemické toky (kolobeh fosforu a dusíka), zemský systém (odlesňovanie), využívanie sladkej vody a chemické znečistenie (rádioaktívne materiály, mikroplasty, atď.).

zdroj: Science Advances

Ďalšie dve sa pohybujú na hranici prelomenia. Konkrétne ide o hranice týkajúce sa atmosférického aerosólu (mikroskopické častice v atmosfére) a acidifikácie (okysľovania) oceánu. Jedinou hranicou, ktorá už nie je ohrozená, je stratosférická ozónová vrstva.

„Hranica poškodzovania ozónovej vrstvy bola prekročená v 90. rokoch, ale vďaka globálnym iniciatívam, ktoré urýchlil Montrealský Protokol, sa táto hranica už neprekračuje,“ uviedla pre Stockholm Resilience Centre spoluautorka štúdie, Katherine Richardsonová.

Najviac znepokojujúcim zistením bolo prekročenie hraníc klímy a integrity biosféry. Tieto planetárne hranice pritom vedci označujú za absolútny základ. Johan Rockström už v minulosti varoval, že výrazné prekročenie ktorejkoľvek z týchto hraníc „poženie systém Zeme do nového stavu.“

„Nevieme, ako dlho dokážeme prekračovať tieto kľúčové hranice, kým povedú k nezvratným zmenám a škodám.“ – Johan Rockström

Ako je ďalej uvedené v Science Advances, ak by k narušeniu planetárnych hraníc nedošlo, Zem by zostala v stave podobnom holocénu, ktorý sme tu zažívali posledných 10 000 rokov. V tomto období prevládali na Zemi stabilné podmienky, ktoré prispeli k rozvoju poľnohospodárstva a vzniku moderných civilizácií. Priemyselná revolúcia a spaľovanie fosílnych palív však priviedli Zem mimo „holocénneho okna“.

„Nevieme, či môžeme prosperovať pri veľkých, dramatických zmenách našich podmienok,“ hovorí Katherine Richardsonová a dodáva: „Zem si môžeme predstaviť ako ľudské telo a planetárne hranice ako krvný tlak. Krvný tlak nad 120/80 neznamená, že bezprostredne hrozí infarkt, ale zvyšuje jeho riziko.“