Dôležitý moment: Zem vstupuje po 12-tisícoch rokov do novej epochy. Prichádza antropocén

Už viac ako desať rokov je oddaná skupina geológov a iných vedcov na významnej misii. Pracujú na určení presnej polohy, ktorá označuje začiatok takzvaného „antropocénu“, navrhovanej geologickej epochy symbolizujúcej hlboký vplyv ľudstva na planétu.

Pracovná skupina poverená troma základnými otázkami od správcov geologickej časovej osi Zeme sa rozhodla nájsť odpovede.

Ako človek mení planétu

Prvou otázkou bolo, či budúce bytosti, možno mimozemské, skúmajúce vrstvené horniny a sedimenty Zeme za milión rokov, zaznamenajú zreteľný ľudský podpis, znamenajúci jasnú geologickú hranicu.

Záver pracovnej skupiny bol kladný. Zistili, že ľudské aktivity a ich neukojiteľné chúťky posunuli planétu, ako aj jej obyvateľov, za stabilitu epochy holocénu, ktorá sa začala približne pred 11 700 rokmi na konci poslednej doby ľadovej. Alarmujúci nárast globálnych teplôt a rozpad základných životných systémov dosvedčujú tieto premeny.

Pracovná skupina navrhla, že skúmaná „epocha ľudí“ by sa mala začať v polovici 20. storočia. Počas tohto obdobia došlo k exponenciálnemu nárastu koncentrácií skleníkových plynov, mikroplastického znečistenia, invazívnych druhov, rádioaktívnych zvyškov z testov atómových bômb a nespočetných ďalších ukazovateľov ľudského vplyvu, čím sa vytvorilo to, čo vedci teraz označujú ako veľké zrýchlenie.

Na označení takzvaného „zlatého hrotu“, jedinečného geologického úložiska, ktoré stelesňuje antropocén, však stále pracujú. Cesta k oficiálnemu uznaniu je však vydláždená skepticizmom.

Odporúčania pracovnej skupiny musia odolať kontrole Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu a v konečnom dôsledku Medzinárodnej únie geologických vied. Šance na získanie formálneho súhlasu sa však podľa tých, ktorí sa podieľajú na procese, zdajú minimálne.

Zo širšej perspektívy sa môžu debaty o zahrnutí antropocénu do Medzinárodnej chronostratigrafickej mapy zdať príliš technické. Geológovia diskutujú o tom, či antropocén spĺňa potrebné kritériá, aj keď uznávajú zásadný rozpor s minulosťou.

Uznanie konca holocénu a nástupu novej epochy nás však núti čeliť ničivému vplyvu ľudstva. Prvýkrát v histórii jediný druh zásadne zmenil geológiu, chémiu a biológiu planéty a je si plne vedomý svojich činov.

Kto stojí za konceptom antropocénu

Koncept antropocénu, ktorý ako prvý navrhol laureát Nobelovej ceny Paul Crutzen, ktorý identifikoval človekom vyrobené chemikálie poškodzujúce ochrannú ozónovú vrstvu. Crutzen si predstavoval zmenu paradigmy vo vedeckom myslení ako výzvu rezonujúcu vo vedeckej komunite, ktorá skúma zložité prepojenia systémov Zeme.

Slováci môžu prísť o svoj poklad: Jeden z najväčších prameňov pitnej vody vysychá

Toto uznanie skutočne znamená priznanie existencie určitého bodu zlomu a uvedomenie si, že holocén, jediná epocha schopná udržať ľudskú civilizáciu, sa blíži ku koncu. Johan Rockstrom, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov, zdôraznil hlbokú zmenu paradigmy, pričom jednoznačne prehlásil: „Odchádzame z holocénu a vstupujeme do antropocénu.“

Napriek tomu medzi niektorými vedcami koluje názor, že podmienky, ktoré vyvolali minulé zaľadnenia, zostávajú nezmenené, čo naznačuje, že holocén je len ďalšou medziľadovou dobou, ktorá by mohla pretrvávať ďalších 50 miliónov rokov.

Jan Zalasiewicz, geológ, ktorý viedol pracovnú skupinu labyrintom dôkazov a odporu, sa domnieva, že odmietnutie tohto konceptu by vyvolalo zavádzajúci dojem, že podmienky umožňujúce rozkvet ľudskej civilizácie pretrvávajú.

Varuje pred oslabovaním významu antropocénu a zdôrazňuje imperatív držať sa dôkazov a stanoviť vedeckú pravdu. Návrh epochy antropocénu predstavuje podľa expertov dôležitý míľnik v poznaní transformačného vplyvu ľudskej činnosti na systémy Zeme.

Zatiaľ čo konečný verdikt o jeho zaradení do geologickej časovej osi zostáva neistý, koncept už vyvolal zásadné rozhovory o úlohe ľudstva ako geologickej sily na planéte. Je to výzva, aby sme sa postavili následkom našich činov a vytvorili udržateľnú budúcnosť tvárou v tvár bezprecedentným environmentálnym výzvam.