Zemi hrozí „internetová apokalypsa“ už o pár týždňov. „Slnečná búrka“ by bola pohromou
- Vedci varujú pred pohromou, ktorá má zasiahnuť Zem už začiatkom budúceho roka
- Môže mať výrazný vplyv na náš každodenný život
- Vedci varujú pred pohromou, ktorá má zasiahnuť Zem už začiatkom budúceho roka
- Môže mať výrazný vplyv na náš každodenný život
Vedci varujú pred prichádzajúcou slnečnou búrkou, ktorá by mala zasiahnuť Zem už na začiatku budúceho roka. Táto búrka vychádza z intenzívnej slnečnej aktivity a najnovšie vedecké štúdie naznačujú, že by mohla mať výrazný dopad na našu planétu.
Očakáva sa, že jej sila preruší internetové pripojenie v mnohých častiach sveta, pričom by mohol tento stav trvať aj niekoľko týždňov. Tento jav by mohol ovplyvniť rôzne aspekty každodenného života. Vedci preto vyzývajú vlády a globálne spoločnosti, aby sa aktívne pripravili na možné výpadky a vyvinuli stratégie na minimalizáciu narušenia bežných aktivít.
Hrozba pre globálne technológie
Najnovšia štúdia naznačuje, že vrchol solárnej aktivity Slnka, často označovaný ako slnečné maximum, by mohol nastať už v januári budúceho roka. Toto tvrdenie odporuje predchádzajúcemu oznámeniu od NOAA z októbra, ktoré predpovedalo dosiahnutie tohto vrcholu až v roku 2025.
Každých 11 rokov dosahuje slnečná aktivita svoj vrchol, čo sa prejavuje intenzívnymi zmenami počasia, slnečnými magnetickými búrkami a výronmi koronárnej hmoty. Tieto javy majú výrazný vplyv na satelity, energetické siete a komunikačné systémy.
V priebehu slnečného cyklu často dochádza k prepojeniu magnetického poľa Slnka, pričom severný a južný pól si menia miesta. Keď Slnko vstupuje do fázy svojho maxima, na jeho povrchu sa začnú objavovať tmavé škvrny. Zvýšenie ich počtu spozorovali odborníci už na konci novembra a začiatkom decembra.
Spoluautor štúdie, profesor fyziky a riaditeľ Centra pre vesmírne vedy v Indii Dibyende Nandy vysvetľuje, že pri intenzívnych slnečných búrkach sa horná atmosféra Zeme rozširuje smerom von. Tento jav zvyšuje trenie na satelitoch, čo môže narušiť ich obežnú dráhu a skrátiť ich životnosť.
Najsilnejšie búrky môžu poškodiť satelity, elektrické rozvodné siete a telekomunikačné kanály. Toto môže na niekoľko týždňov ovplyvniť internetové pripojenie vo všetkých kútoch sveta.
„Tancujúce“ planéty
Astronómovia tiež nedávno objavili šesť exoplanét, ktoré synchronizovane obiehajú okolo hviezdy HD 110067, vzdialenej približne 100 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Vlasy Bereniky. Tento objav môže pomôcť pochopiť, ako vznikla slnečná sústava, uvádzajú astronómovia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Veľkosť planét sa pohybuje niekde medzi Zemou a Neptúnom, uvádza Adrien Leleu, výskumník zo Ženevskej univerzity. Všetky planéty majú podobné zloženie ako Neptún – sú to skalnaté telesá pokryté hustým plynným obalom.
Je to po prvý raz, čo vedci objavili sústavu takto zosynchronizovaných planét. Družica NASA TESS zachytila dve exoplanéty obiehajúce okolo hviezdy ešte v roku 2020. Európska družica Cheops neskôr spozorovala ďalšie štyri planéty. Ako sa neskôr zistilo, tieto planéty okolo hviezdy „tancujú“ – vďaka vzájomnému gravitačnému pôsobeniu sa udržiavajú v zosúladenom pohybe.
Kým jedna planéta vykoná okolo hviezdy tri obehy, druhá planéta vykoná dve rotácie. Keď druhá planéta obletí hviezdu trikrát, tretia planéta vykoná dva obehy. Posledná planéta dokončí jeden obeh za čas, ktorý prvá planéta potrebuje na šesť obehov. To je podľa Leleua dôkazom, že všetky tieto planéty sú spojené „rezonančným reťazením“.
Systém HD 110067 vznikol približne pred štyrmi miliardami rokov a odvtedy sa prakticky nezmenil. Slnečná sústava je podľa vedcov približne rovnako stará, jej planéty však neobiehajú okolo Slnka synchronizovane.
Spôsobiť to mohli výnimočné udalosti, ktoré sa udiali po zrode slnečnej sústavy, ako napríklad vznik veľkých planét Jupiter a Saturn. Tie mohli destabilizovať dráhy menších planét, povedal Rafael Luque, hlavný autor štúdie z Chicagskej univerzity. Nepravidelnosť obežných dráh planét slnečnej sústavy podľa neho mohli spôsobiť aj obrovské asteroidy.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: ras.ac.uk, National Weather Service, TASR