Ženy mlátili za zle zahalené vlasy. Irán zrušil kontroverznú mravnostnú políciu

  • Tento krok súvisí s rozsiahlymi protestmi v Iráne
  • Parlament v Iráne a iránske súdnictvo už pred pár dňami prehodnocovali zákon
Iránske protesty, smrť Mashy Aminiovej
Iránske protesty, smrť Mahsy Amíniovej TASR/AP/Bikas Das TASR/AP/Francisco Seco
  • Tento krok súvisí s rozsiahlymi protestmi v Iráne
  • Parlament v Iráne a iránske súdnictvo už pred pár dňami prehodnocovali zákon

Po viac ako dvoch mesiacoch protestov sa Iránci dočkali aspoň malého ústupku. Mravnostná polícia, ktorá ženy i mužov zatvárala do väzby či dokonca mučila len za to, že mali na sebe nevhodné oblečenie, končí. Mravnostní policajti dohliadali najmä na príkaz, aby mali ženy zahalené telo a vlasy, nenosili obtiahnuté oblečenie, no v hľadáčiku mala aj mužov, ktorí sa obliekali nevhodne.

Islamská krajina dokonca zvažuje, že zruší povinnosť nosiť zakryté vlasy. Táto povinnosť sa dnes vzťahuje nielen na domáce ženy, ale aj na turistky v Iráne.

V Iráne bola zrušená mravnostná polícia, ktorá mala v krajine vynucovať prísne pravidlá odievania. Informovala o tom tlačová agentúra AP, ktorá sa odvoláva na iránsku tlačovú agentúru IRNA. Iránska agentúra citovala generálneho prokurátora. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

Tento krok zrejme súvisí s rozsiahlymi protestmi v Iráne, ktoré vypukli po smrti mladej ženy vo väzbe mravnostnej polície a neskôr prerástli do otvorenej opozície vlády.

„Mravnostná polícia bola rozpustená, ale justícia sa bude naďalej zaoberať touto spoločenskou výzvou,“ citoval denník Šark v nedeľu generálneho prokurátora Mohammada Jafara Montazeriho. Bližšie detaily o rozhodnutí neboli k dispozícii. Analytici ho však označili za dôležitý čiastočný úspech hnutia žien v Iráne, napísala DPA.

Montazeri ešte v sobotu oznámil, že iránske úrady prehodnocujú niekoľko desaťročí platný zákon vychádzajúci z islamského práva, ktorý od žien vyžaduje, aby si hlavu povinne zakrývali moslimskou šatkou „hidžáb“. Prezident Ebráhím Raísí v televízii povedal, že republikánske a islamské základy Iránu sú zakotvené v ústave, „ale existujú metódy implementovania ústavy, ktoré môžu byť flexibilné“.

Parlament v Iráne a iránske súdnictvo už pred pár dňami prehodnocovali zákon, ktorý vyžadoval od žien, aby si zakrývali hlavy „hidžábom“. Práve pre tento zákon sa v krajine konali protesty niekoľko mesiacov, pri ktorých zahynulo mnoho žien.

Protestné demonštrácie sa začali v krajine hneď po tom, ako Mahsá Amíniová, 22-ročná Iránčanka kurdského pôvodu, 16. septembra zomrela vo väznici. Zatknutá bola práve iránskou mravnou políciou za porušenie kódexu obliekania sa.

Demonštrantky, ktoré mesiac protestovali, si pálili šatky a pokrývky hlavy. Od smrti Amíniovej si v Iráne, najmä vo veľkých mestách, stále viac a viac žien odmieta dávať na hlavu takzvaný „hidžáb“. 

„Parlament aj súdnictvo stále pracujú,“ povedal Mohammad Jafar Montazeri pri otázke, či zákon ešte potrebuje nejaké zmeny.

Šatka je v Iráne pre ženy povinnou už od roku 1983, keď po revolúcii v roku 1979 bola zvrhnutá monarchia. Odvtedy, ako sa stal zákon o „hidžábe“ povinným, sa menilo niekoľko noriem obliekania sa a neskôr sa stalo bežným vidieť ženu aj v obtiahnutých nohaviciach s „hidžábom“ na hlave.

Od začiatku protestov zabili podľa ľudskoprávnych skupín približne 470 demonštrantov, úrady priznávajú 200 až 300 mŕtvych. Bezpečnostné sily zadržali tiež tisíce ľudí, niektorých z nich už odsúdili na smrť. Údaj podľa rady zahŕňa tiež príslušníkov bezpečnostných síl, civilistov a „separatistov“, ako aj „buričov“ – tento termín používajú iránski predstavitelia na označenie protestujúcich.

Iránska rada uviedla, že okrem obetí na životoch spôsobilo násilie škody za milióny dolárov. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk minulý týždeň povedal, že pri tvrdých zásahoch proti iránskym demonštrantom bolo zatknutých približne 14-tisíc ľudí vrátane detí, čo je podľa neho „otrasné číslo“

Od pondelka sú v Iráne plánované ďalšie protesty a podľa opozičných predstaviteľov aj štrajky. 

Irán obvinil USA, svojho nepriateľa, taktiež aj Britániu, Izrael či kurdské skupiny z podnecovania pouličného násilia, ktoré iránska vláda nazvala „nepokojmi“.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: SITA, The Times of Israel, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá