„Žiadna banka nemá dosť na vyplatenie všetkých.“ Ekonóm Karpiš vysvetlil bankovú krízu, pochopíš ju aj ty

Žiadna banka nemá dosť peňazí na to, aby vyplatila všetkých svojich vkladateľov naraz. Znamená to, že ak by sa všetci naraz rozhodli svoje peniaze z banky vybrať, zruinuje ju to. A keď sa rozšíria fámy aj o absolútne nestratovej banke, môže ju to položiť na kolená. Presne to sa udialo v prípade Silicon Valley Bank (SVB), ktorú museli americké úrady 10. marca zatvoriť.

Ako fungujú banky? Bankárovi zveríš svoje peniaze, čo sa nazýva krátkodobý vklad. Bankár však chce na tvojom vklade zarobiť, a tak ho požičia ďalšiemu klientovi na hypotéku. Banky potom ďalej tipujú, koľkí zákazníci by si mohli chcieť vyberať svoje peniaze.

Ide o takzvané „jadrové vklady“, ktoré sa nesmú z banky pohnúť za žiadnych okolností, vysvetľuje známy slovenský ekonóm Juraj Karpiš v relácii Startitup Diskusný klub.

Prečo padla SVB?

Za peniaze od klientov sa Silicon Valley Bank rozhodla nakúpiť americké štátne dlhopisy. Po zvýšení úrokových sadzieb však tieto dlhopisy prestali byť výhodné. Ľudia teda z banky vyberali svoje vklady a SVB musela preto predávať dlhopisy, v ktorých mala možno 90 percent peňazí z vkladov, aby tak mohla vrátiť klientom ich peniaze.

„Silicon Valley Bank dlhopisy musela predávať, lenže za horšiu cenu oproti tomu, ako ich kúpili. Neboli teda schopní klientom garantovať všetky vklady a báli sa. To ľudí donútilo vyberať si z banky svoje peniaze,“ vysvetlil moderátor Šimon Ždarský s tým, že masívne výbery doviedli banku k jej pádu.

SVB nakúpila dlhopisy preto, lebo malo ísť o definíciu bezrizikového aktíva. Banka navyše už nemala veľa možností, čo robiť s peniazmi, a tak nakúpili množstvo „bezpečných“ dlhopisov.

Zabudli, že úroky môžu zrazu narásť, čo bolo pre väčšinu ľudí ešte pred dvoma rokmi nepredstaviteľné.

Hypotéka ako nočná mora Slovákov: Ľudia, ktorí ju majú, sa musia pripraviť na nepríjemný scenár

„Zrazu sme sa však prebudili v situácii, keď napríklad slovenský štátny dlhopis narástol za jeden rok z nuly na takmer 4 percentá. To je najhoršie obdobie pre dlhopisy za posledných 100 rokov,“ podotýka Karpiš.

Rovnaká situácia nastala aj v USA a Silicon Valley Bank zničila.

Následky

Karpiš tipuje, že počas najbližších dvoch rokov budeme sledovať, aké banky ešte táto situácia potopí. Po SVB už nasledovali aj ďalšie. Podobný osud postihol Signature Bank a USA celý týždeň zachraňovali menšie regionálne banky.

Samozrejme, rovnaká situácia môže pokojne zastihnúť aj niektorú z európskych bánk. Problémom čelí napríklad Credit Suisse. Podľa Karpiša však zatiaľ nehrozí, že by súčasné bankové problémy prerástli do veľkej ekonomickej krízy na celom svete.

„Samozrejme, nikto nevidí do budúcnosti, ale necítim tu takú mieru možnosti nákazy ako pri poslednej veľkej finančnej kríze,“ uviedol ekonóm.

Týka sa až 800-tisíc Slovákov: Štát už rozposiela prvé rozhodnutia o príplatku, odmietnuť sa nedá

Európsky bankový systém totiž v rámci regulátora zvaného „Stress Test“ banky trénoval na to, ako reagovať v prípade nárastu úrokov. SVB napríklad nemala ani poistenie proti takémuto scenáru.

Na druhej strane, banky už predsa len majú v prípade dlhopisov istú stratu. Ak by dnes nastala hlbšia recesia a ľudia by teda neboli schopní platiť hypotéky, straty bánk by sa nesmierne prehĺbili.

Kombinácia strát v dlhopisoch spolu s úverovým biznisom by mohla vyvolať obavy o bankový systém, podotýka Karpiš.

Recesia zatiaľ nie je v dohľade, no ekonóm ju očakáva. Mala by prísť po každej veľkej inflácii a svet si prechádza jednou skutočne výraznou. Ľudia spravili chyby, zlé investície. Recesia má tieto chyby vyčistiť a Karpiš sa preto domnieva, že skôr či neskôr príde.

„Pre mňa je otázka, že kedy príde a aká bude hlboká,“ dodal. Nie všetko však treba vnímať tak negatívne a pre bližšie informácie sleduj reláciu Diskusný klub s hosťom Jurajom Karpišom.