Žilinka návrh na rozpustenie ĽSNS nepodá. Vraj nemá dôvod

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepodá návrh na rozpustenie ĽSNS. Upozornila na to televízia Markíza, TASR to potvrdil hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.

História sa opakuje

„Generálny prokurátor SR nateraz nezistil podmienky na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko podľa paragrafu 384 a nasledujúce Správneho súdneho poriadku,“ uviedol Skladan.

Špekulácie o rozpustení ĽSNS sa začali vynárať najmä po odsúdení predsedu strany  v kauze rozdávania šekov na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Najvyšší súd SR odsúdil predsedu ĽSNS v kauze rozdávania šekov v hodnote 1 488 eur. Vinný je z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Návrhom na rozpustenie parlamentnej ĽSNS sa už Najvyšší súd SR raz zaoberal, a to v roku 2019. Návrh vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára z mája 2017 zamietol. O tom, že by sa mala generálna prokuratúra opäť zaoberať možným návrhom na rozpustenie ĽSNS, hovorili v tomto roku napríklad vládne strany SaS aj Za ľudí či mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko.

V roku 2019, počas súdneho procesu, ktorý mal rozhodnúť o budúcnosti strany, predsedníčka senátu Jana Zemková uviedla, že aj napriek pozornému posúdeniu jednotlivých bodov obžaloby, nenašli pádne dôvody na rozpustenie strany, informoval v tom čase portál Teraz.sk

V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Tá však podľa jej slov nebola bezprostredne ohrozená, pretože „strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť,“ a teda neexistuje skutočný dôvod pre ďalšie kroky.

Obžaloba sa vtedy z časti opierala aj o tvrdenia, že strana ĽSNS v rámci svojho politického programu presadzovala vystúpenie Slovenskej republiky z útvarov ako NATO či Európska únia. Súd v tomto bode skonštatoval, že „tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany,“ a že „nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky,“.

Podobná situácia sa na Slovensku odohrala aj v roku 2006, v prípade strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorá bola kvázi predchodcom ĽSNS. V tomto súdnom procese však bola strana naozaj rozpustená. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka v tom čase uviedol, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.

Spraviť to mohol

Súčasným rozhodnutím sa tak nevyplnili predikcie politológov, ktorý za možný scenár považovali rozpustenie strany, podobne ako v roku 2006. Naznačoval to aj politológ Tomáš Koziak vo vyjadrení pre agentúru SITA.

„Má veľmi silný argument, aby inicioval rozpustene tej strany. Bol by obhájiteľný aj pred verejnou mienkou,“ povedal Koziak v reakcii na odsúdenie šéfa ĽSNS a poslanca parlamentu Mariana Kotlebu. Ten za rozdávanie šekov s nacistickou symbolikou dostal trest šesť mesiacov s podmienečným odkladom na rok a pol.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Koziak zároveň predpokladal, že podmienka udelená súdom bude Kotlebu obmedzovať, aby sa pri neuváženom výroku nepremenila na nepodmienečný trest. „Skôr môžeme uvažovať nad tým, že Kotleba bude zo slovenskej politiky postupne odchádzať. Pre extrémistické strany môže byť memento, že extrémistická rétorika môže naraziť na odpoveď zo strany orgánov činných v trestnom konaní a môže viesť k odsúdeniu aj k existenčnému ohrozeniu politickej strany,“ mienil politológ.

Prieskum agentúry Focus pre TV Markíza z konca februára tohto roka ukázal, že preferencie strany Republiky boli 7 percent a ĽSNS 3,8 percenta. Kotlebovci sú tak pod päťpercentným prahom zvoliteľnosti do parlamentu. Podľa Koziaka Republika už „vykradla“ voličov ĽSNS a možno aj zbytok voličov prejde od kotlebovcov k tejto strane. „Ukazuje sa, že masa extrémistických voličov je obmedzená. Navyše, časť týchto voličov dokáže v istých momentoch osloviť aj Smer,“ uzavrel politológ.