Žilinka nepriamo zasiahol do prípadu atentátu na Fica, tvrdí Lipšic. Generálna prokuratúra to odmieta

Prokurátor Daniel Lipšic rok po zrušení generálnej prokuratúry poskytol rozhovor, ktorý vzbudil u verejnosti veľkú pozornosť, a to hlavne pre jedno vyjadrenie. Pred Denník N totiž uviedol, že generálny prokurátor Maroš Žilinka tlačil na dozorujúcu prokurátorku atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Tvrdí, že Žilinka mal chcieť, aby prípad kvalifikovala ako terorizmus. Startitup preto požiadal generálnu prokuratúru o stanovisko. Tá píše, že to nie je pravda.

V rozhovore Lipšic hovorí o tom, že zachytili zo strany generálnej prokuratúry vystavený tlak ohľadom správnej právnej kvalifikácie jedného skutku. Ten sa má týkať májového atentátu na premiéra Fica. Prokurátor nechcel komentovať, kto ho napísal a ani ako je zachytený. Tvrdí ale, že úradný záznam existuje. Zároveň nespochybňuje, či kvalifikácia tejto trestnej veci správna, keďže spis nepozná.

Prokuratúra to vyvracia

Voči jeho tvrdeniam sa však ohradila generálna prokuratúra. O tom, že to evidujú, svedčí aj začiatok e-mailu: „Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Daniel Lipšic v rozhovore pre Denník N, uverejnený 20.03.2025, v súvislosti s trestnou vecou atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky uviedol, že ,dozorujúca prokurátorka tvrdila svojmu nadriadenému, že dôkazy na danú právnu kvalifikáciu v spise nie sú, teda na terorizmus, ale generálny prokurátor si želá, aby to bolo kvalifikované ako terorizmus‘.“

Pre Startitup uviedli, že prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Katarína Habčáková, konajúca v trestnej veci „atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky“, sa ohradzuje voči tvrdeniam Daniela Lipšica. Takéto vyjadrenia nikdy pred svojím nadriadeným prokurátorom neuviedla, dodávajú.

Ďalej píšu, že generálny prokurátor nikdy nevyslovil želanie (žiadosť) vo vzťahu k právnej kvalifikácii stíhaného skutku a o zmene právnej kvalifikácie rozhodol vyšetrovateľ PZ samostatne, bez pokynu prokurátora.

„S právnou kvalifikáciou stíhaného skutku sa ako konajúca prokurátorka po vyhodnotení dôkaznej situácie plne stotožnila, čo napokon našlo svoje odzrkadlenie aj v podanej obžalobe. Konajúca prokurátorka dôrazne vylučuje akýkoľvek nátlak voči svojej osobe pri výkone pôsobnosti v trestnom konaní zo strany nadriadených prokurátorov,“ dodala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Zuzana Drobová.

Prípady prokurátorom zostali

Daniel Lipšic v rozhovore tiež reflektuje obdobie po zániku Úradu špeciálnej prokuratúry a opisuje, ako sa vyvíjala jeho pracovná náplň. Hoci úrad zanikol, naďalej sa intenzívne venuje trestnej agende, keďže mu zostali prípady, v ktorých sám podal obžaloby. Práve tie teraz zastupuje na súdoch, a preto jeho pracovné tempo zostalo pomerne vysoké.

Na druhej strane mu už nepribúdajú nové prípady, čo zásadne ovplyvnilo jeho pôsobenie. Okrem toho sa venoval aj rozsiahlym ekonomickým trestným veciam, ktoré boli predtým rozdelené medzi jeho kolegov. Pre neho to znamenalo istý profesijný posun, keďže ekonomická trestná činnosť bola pre neho novou výzvou. Napriek tomu upozorňuje, že aktuálne trestné sadzby za tieto delikty sú skôr symbolické, a teda ich vníma ako nedostatočne prísne.

Čo sa týka rozdelenia agendy bývalých prokurátorov ÚŠP, potvrdil, že im zostali len tie prípady, kde už bolo vyšetrovanie ukončené, ako aj tie, ktoré už boli v súdnom konaní. Ostatné boli prerozdelené na krajské prokuratúry alebo ponechané len prokurátorom, ktorí zostali na oddelení závažnej kriminality.

Lipšic momentálne pôsobí v legislatívnom odbore, kde dostáva na pripomienkovanie rôzne návrhy zákonov. Upozorňuje však, že väčšina z nich nemá priamu súvislosť s prokuratúrou ani s trestným právom. Pracoval napríklad na zákonoch týkajúcich sa zdravotných poisťovní, katastra či žandárskeho zboru, pričom ide o pomerne širokú škálu právnych predpisov.

Kvôli množstvu súdnych pojednávaní, ktorých má v marci až jedenásť, mu však v posledných týždňoch neprideľovali legislatívnu agendu. Zároveň sa zdržal komentára na otázku, prečo generálna prokuratúra pripomienkuje zákony, ktoré by mali byť prioritne v kompetencii vlády.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska