Žilinkov krok voči médiám pripomína éru mečiarizmu. Novinári mu adresovali otvorený list

Generálna prokuratúra začala tento týždeň radikálne – zrušila obvinenia voči bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, Ľubomírovi Arpášovi či Dane Arpášovej. 

Vladimíra Pčolinského sa podarilo oslobodiť využitím paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý generálnemu prokurátorovi umožňuje zrušiť rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak sa pritom porušil zákon.

„Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci,“ píše sa presne. 

Žilinka rozpútal peklo v politických kruhoch

Podľa daného paragrafu „generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok“. Ako informuje Denník N, Žilinkov „ťah“ rozpútal vášnivú debatu v politických kruhoch – môže sa stať, že generálny prokurátor môže o danú právomoc prísť. 

Včera kvôli možnej úprave spomínaného paragrafu zasadla aj koaličná rada. Ako informuje TASR, predstavitelia koaličných strán sa zhodli na tom, že vznikne pracovná skupina, ktorá posúdi možné zmeny zákona. 

Žilinka vysvetľuje zrušenie obvinení Haščáka a prepustenie Pčolinského: Nebudem sa podriaďovať víziám kvázi spravodlivosti

„Na koaličnej rade bola táto téma prediskutovaná na politickej úrovni, úlohou pracovnej skupiny by malo byť posúdiť tento zámer z odborného hľadiska a pripraviť návrh riešenia, ktorý predloží koaličnej rade,“ povedal pre TASR Ondrej Dostál (SaS).

„Plán je, že k záveru by sa malo dospieť v horizonte dní, prípadne niekoľko málo týždňov, nie mesiacov,“ doplnil Dostál.

Verejnosť žiadala od Žilinku vysvetlenie, prišiel ďalší útok 

Verejnosť žiadala, aby generálny prokurátor vysvetlil svoje konanie a zodpovedal viaceré otázky, ktoré sa týkali rozhodnutia o zrušení obvinenia Vladimíra Pčolinkského. Generálna prokuratúra teda usporiadala tlačovú konferenciu.

Žilinka však chcel svoje konanie obhájiť skutočne šalamúnskym spôsobom – pred médiami podľa vlastného výberu. Na tlačovú konferenciu totižto nepozval viaceré médiá – Denník N, Aktuality či SME.

Na tlačovú besedu Generálnej prokuratúry nepozvali ani Aktuality či Denník N, nepustili ich ani dnu

I keď sa redaktorky daných médií snažili na tlačovú konferenciu dostať, dovnútra budovy, kde sa tlačová konferencia konala, ich nechceli pustiť. Odôvodniť to mali tým, že v budove nie je dostatok miesta. Informovala o tom Laura Kellöová prostredníctvom Instagramu.

Porušili tlačový zákon?

Viacerí sa zhodujú, že mohlo ísť o porušenie tlačového zákona. Na to, že mohlo dôjsť k porušeniu daného zákona, včera upozorňoval aj predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský. 

„Orgány verejnej moci, nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a právnické osoby zriadené zákonom sú povinné na základe rovnosti poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti; tým nie sú dotknuté ustanovenia podľa osobitného predpis,“ píše sa v tlačovom zákone.

Čekovský vyzval Žilinku, aby sa novinárkam ospravedlnil a prehodnotil svoj prístup k novinárom.

Aj strana Sloboda a Solidarita (SaS) bude požadovať, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka na Výbore NR SR pre kultúru a médiá vysvetlil, prečo nevpustil niektorých novinárov na štvrtkovú tlačovú besedu. Uviedol to hovorca strany Ondrej Šprlák.

Generálna prokuratúra sa bráni

Generálna prokuratúra SR (GP SR) v reakcii uviedla, že odmieta obvinenia, že by vybraným novinárom znemožnila klásť otázky k aktuálnej téme.

„GP SR sa rozhodla, že poskytne stanovisko akreditovaným médiám tak, aby ho bolo možné vzhľadom na závažnosť témy čo najlepšie sprostredkovať širokej verejnosti. A to napriek aktuálnej epidemiologickej situácii, súvisiacim obmedzeniam a kapacitným možnostiam na GP SR,“ uviedol hovorca GP SR Dalibor Skladan.

Priestor podľa neho dostali štyri celoštátne pôsobiace televízie a dve tlačové agentúry, pričom na požiadanie viacerých zástupcov printových aj online médií GP SR zabezpečila online prenos prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

„Odmietame obvinenia, že by sme vybraným novinárom znemožnili klásť otázky k aktuálnej téme. Tlačový odbor GP SR vždy bezodkladne reaguje na otázky všetkých médií bez rozdielu. Dodávame, že obe úplné znenia predmetných uznesení sú v anonymizovanej forme pre potreby médií aj širokej verejnosti umiestnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR,“  vyjadril sa pre agentúru SITA GP SR Dalibor Skladan.

Tvrdá rana od Žilinku pre slobodné médiá

Viacerí novinári sa zhodujú, že Žilinka včerajším krokom žurnalistiku vrátil späť do éry mečiarizmu. Šéfredaktorka Denník SME Beata Balogová, šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy a šéfredaktor Denník N Matúš Kostolný adresovali generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi otvorený list, v ktorom sa voči včerajšej udalosti ohradili. 

„Vážený pán generálny prokurátor Maroš Žilinka, Generálna prokuratúra pod Vaším vedením zabránila novinárom Aktualít, Denníka SME a Denníka N, aby vám kládli otázky v mene verejnosti. Nie je nám jasné, podľa akého kritéria ste vylúčili novinárov troch významných spravodajských médií z informovania verejnosti. Argument o nedostatku priestoru je veľmi biedny a nemôžeme ho brať vážne,“ píšu. 

Prístup generálneho prokurátora k novinárom prirovnali ku Vladimírovi Mečiarovi či Robertovi Ficovi. „Vieme, aké boli kritériá Vladimíra Mečiara, keď si vyberal novinárov hodných jeho odpovedí. Vieme, z akého dôvodu Robert Fico dlhé roky ignoroval otázky médií, ktoré ho kritizovali. Mysleli si, že majú právo rozhodovať o tom, kto má právo na prístup k informáciám. Mýlili sa, tak ako sa teraz mýlite aj Vy,“ pokračujú.

Žilinkove kroky považujú za neprijateľné a nepochopiteľné.

„Je pre nás nepochopiteľné, že práve Generálna prokuratúra ignoruje tlačový zákon, ktorý pre novinárov slobodný prístup k informáciám zaručuje. Ak ste slová o budovaní transparentnejšej prokuratúry mysleli úprimne, tak Váš postup voči našim médiám je ich pravým opakom. Ohradzujeme sa proti takémuto postupu, nielen v mene našich médií, ale aj v mene tých novinárov, ktorí by mohli zostať pred bránami prokuratúry pri Vašej najbližšej tlačovej konferencii,“ dodávajú.

V závere listu vyzvali Maroša Žilinku, aby ďalej nepokračoval v selekcii novinárov a aby sa neskrýval pred otázkami kritických médií.