Bilancia uplynulej zimy naznačuje, že klimatické zmeny pokračujú aj v našom regióne. Informuje portál iMeteo. S príchodom jari je čas zhodnotiť, aká bola zima 2024/25 na Slovensku. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu sa radila medzi 14 najteplejších zím v histórii. Priemerná priestorová teplota dosiahla 0,1 stupňa Celzia, informoval klimatológ Peter Kajaba na tlačovej konferencii.
Nezvyčajne teplé zimné mesiace
December 2024 bol celosvetovo druhým najteplejším decembrom v histórii s priemernou globálnou teplotou +13,4 stupňa Celzia. Na Slovensku bol tento mesiac v rozmedzí normálnych až nadnormálnych hodnôt. Najvyššia nameraná teplota bola +14,6 stupňa Celzia v Štóse v okrese Košice-okolie.
Január 2025 sa zapísal ako najteplejší január na svete s priemernou globálnou teplotou +13,2 stupňa Celzia. Na Slovensku bol tiež teplotne nadpriemerný. Najchladnejšie bolo 4. januára na Lomnickom štíte, kde namerali -20,5 stupňa Celzia.
Február 2025 bol tretím najteplejším februárom v histórii s celosvetovou priemernou teplotou +13,3 stupňa Celzia. Na Slovensku bol teplotne normálny. Najnižšiu teplotu zaznamenali na Lomnickom štíte a v Stratenej v okrese Rožňava, zatiaľ čo najvyššia teplota, takmer +15 stupňov, bola nameraná na letisku v Bratislave.
Výrazné teplotné rozdiely a inverzie
Klimatológovia upozornili na prítomnosť tlakových výší, ktoré viedli k teplotným inverziám, najmä v decembri a januári. Teplotná inverzia je jav, pri ktorom teplota vzduchu s výškou nestúpa, ale paradoxne klesá, čo vedie k zaujímavým teplotným anomáliám.
Na Štrbskom plese dosiahla teplota 27. decembra +9,1 stupňa Celzia, zatiaľ čo v Hurbanove, ktoré leží v nižšej nadmorskej výške, bolo len +4,7 stupňa. O deň neskôr, 28. decembra, sa na Štrbskom plese oteplilo dokonca na +11 stupňov a v Hurbanove bolo +5,7 stupňa Celzia. Tieto anomálie sú typickým prejavom inverzie, keď sa v údoliach a nížinách drží studený vzduch a vo vyšších polohách je výrazne teplejšie.
Dramatický pokles ľadových dní
Zima 2024/25 priniesla aj významný pokles ľadových dní, keď teplota nevystúpila nad bod mrazu. V Hurbanove ich bolo len sedem, pričom v zime 1962/63 ich zaznamenali až 51. V Oravskej Lesnej, ktorá patrí medzi najchladnejšie lokality na Slovensku, bolo 24 ľadových dní, zatiaľ čo v zime 1969/70 ich bolo 71.
Silných mrazových dní, keď teploty klesli pod -10 stupňov Celzia, bolo len 13, pričom v zime 1962/63 ich bolo až 66. Tento trend jasne ukazuje, že extrémne nízke teploty sa stávajú čoraz vzácnejšími.
Dôsledky pre ekosystémy a poľnohospodárstvo
Miernejšie zimy majú významný vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo. Rastliny začínajú kvitnúť skôr, čo ich môže ohroziť v prípade neskorých mrazov. Niektoré škodlivé organizmy, ktoré by za normálnych okolností vymrzli, prežívajú miernejšie zimy a môžu spôsobovať väčšie škody na úrode.
Dôkaz otepľovania klímy
Z uvedených údajov je zrejmé, že zimy na Slovensku sú čoraz teplejšie a výskyt extrémne nízkych teplôt sa znižuje. Tento trend potvrdzuje dlhodobé otepľovanie v dôsledku klimatických zmien. Odborníci z SHMÚ predpokladajú, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Klimatické modely naznačujú, že do konca storočia by mohli byť zimné teploty na Slovensku ešte o 2 až 4 stupne vyššie, čo by znamenalo zásadnú premenu charakteru našich zím. Snehová pokrývka by sa mohla stať skôr výnimkou než pravidlom, najmä v nižšie položených oblastiach.