Zisky štyroch najväčších svetových obchodníkov s obilím lámu rekordy. Odborníci navrhujú mimoriadnu daň

  • Ide o štyri spoločnosti spoločne známe pod skratkou ako ABCD
  • Tie kontrolujú odhadom 70 až 90 % celosvetového obchodu s obilím
obilie
Unsplash/Robert Wiedemann
  • Ide o štyri spoločnosti spoločne známe pod skratkou ako ABCD
  • Tie kontrolujú odhadom 70 až 90 % celosvetového obchodu s obilím

Štyria najväčší svetoví obchodníci s obilím, ktorí už desaťročia dominujú globálnemu trhu, zaznamenali rekordné alebo takmer rekordné zisky alebo tržby.

Predpovedajú pritom, že dopyt bude prevyšovať ponuku minimálne do roku 2024, čo pravdepodobne v nasledujúcich dvoch rokoch ešte zvýši tržby a zisky. Referuje o tom britský web The Guardian.

Situácia vo svete sa zhoršuje

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ceny potravín tento rok stúpli o viac ako 20 %. Svetový potravinový program (WFP) tvrdí, že asi 345 miliónov ľudí trpí akútnou potravinovou neistotou.

Pre porovnanie, pred pandémiou koronavírusu to bolo približne 135 miliónov. Skutočnosť, že tržby u štyroch najväčších svetových obchodníkov prudko vzrástli, vyvolávala obavy z neprimeraných ziskov a špekulácií na svetových potravinových trhoch.

Obilie
zdroj: Unsplash/Paz Arando

Neprimerané zisky

Štyri spoločnosti – Archer-Daniels-Midland Company, Bunge, Cargill a Louis Dreyfus, známe pod spoločnou skratkou ako ABCD – kontrolujú odhadom 70 až 90 % celosvetového obchodu s obilím.

„Globálne trhy s obilninami sú ešte koncentrovanejšie ako trhy s energiou a ešte menej transparentné, takže existuje obrovské riziko dosahovania neprimeraných ziskov,“ tvrdí expert Medzinárodného panelu odborníkov na udržateľné potravinové systémy Olivier De Schutter.

Tohtoročný nárast cien potravín podľa neho nastal napriek bohatým globálnym zásobám obilia, ale tieto spoločnosti neboli dostatočne transparentné, aby ukázali, koľko obilia majú, a neexistuje žiadny spôsob, ako ich prinútiť včas uvoľniť zásoby.

„Musíme sa pozrieť na obilných gigantov a opýtať sa, čo mohli urobiť, aby odvrátili krízu, a čo by mohli robiť teraz,“ dodal De Schutter.

Zisky v oblakoch

Spoločnosť Cargill oznámila 23-percentný nárast tržieb na rekordných 165 miliárd dolárov za rok končiaci sa 31. mája, zatiaľ čo firma Archer-Daniels-Midland dosiahla v druhom štvrťroku 2022 najvyššie zisky vo svojej histórii.

Tržby spoločnosti Bunge vzrástli v druhom kvartáli medziročne o 17 %, hoci jej zisky ovplyvnili predtým vzniknuté poplatky. Louis Dreyfus oznámil, že zisky za rok 2021 vzrástli o viac ako 80 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keďže tržby vzrástli takmer o štvrtinu na 1,62 miliardy dolárov.

Analytik ratingovej služby Moody’s John Rogers vyhlásil, že nie je prekvapujúce, že obmedzenia ponuky a oživujúci sa dopyt zvýšili ceny potravín a viedli k vyšším ziskom.

„Nemyslím si, že sa dohadujú pre nadmerné zisky,“ povedal a dodal, že na globálnych trhoch s obilninami sa čoraz viac podieľajú aj mnohé ďalšie spoločnosti: „Nemyslím si, že konajú nemorálne. Zámerne nezvyšujú ceny.“

Marže zvyšovať môžu

Nepublikovaná analýza mimovládnej organizácie, ku ktorej sa dostal The Guardian, však naznačuje, že niektoré potravinárske spoločnosti môžu tiež zvyšovať svoje marže.

Analýza zistila, že spoločnosť Archers-Daniels-Midland zvýšila v prvom štvrťroku tohto roka svoju ziskovú maržu na 4,46 % z 3,65 % v rovnakom štvrťroku 2021 a marža spoločnosti Cargill sa zvýšila na 3,2 % v tomto roku z 2,5 % v minulom roku.

Mnoho odborníkov sa začína domnievať, že vhodným spôsobom, ako obnoviť určitú rovnováhu na potravinových trhoch a pomôcť tým najchudobnejším, by bolo zavedenie mimoriadnej dane.

obilie ruky
zdroj: Twitter/NEXTA

Iní zasa tvrdia, že ak vlády odmietnu mimoriadnu daň, mali by zvážiť iné prostriedky na obmedzenie cien, vrátane cenových stropov alebo prísnejšej regulácie obchodovania s komoditami, ako je napríklad zákaz obchodovania s komoditami zavedený v Indii s cieľom obmedziť infláciu a zvyšovanie cien.

De Schutter tvrdí, že „v konečnom dôsledku musíme rozbiť monopoly, ktoré držia v rukách potravinový reťazec“.

„Niekoľko spoločností ovláda svetové trhy s osivami a hnojivami, genetiku zvierat, globálny obchod s obilím a maloobchod s potravinami. Dosahujú obrovské zisky na úkor farmárov, spotrebiteľov a životného prostredia,“ skonštatoval.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: SITA, The Guardian

Najnovšie videá

Trendové videá