Živelná katastrofa mení pracovné podmienky. Zamestnanci majú nárok na voľno či náhradu mzdy (PREHĽAD)

Počasie pokračuje s nemilosrdnými údermi u našich susedov a rovnako aj na západe Slovenska. Situácia zostáva kritická, pod vodou zostali viaceré obce a mestá alebo ich časti. Mnohí Slováci sa pre tieto meteorologické podmienky ostatné dni nemohli dostaviť do práce alebo v nej jednoducho nemohli skutočne pracovať.

V tomto prípade majú niektorí zamestnanci nárok na pracovné voľno, iní na ospravedlnenú absenciu. Na sociálnej sieti na to upozornil bývalý podpredseda našej vlády a exposlanec Europarlamentu Jozef Mihál.

Ako sa píše v § 141 ods. 2 písm. f) Zákonníka práce, nárok na pracovné voľno vzniká invalidným zamestnancom, ktorí na cestu do práce používajú vlastné vozidlo, no pre záplavy sa do nej dostaviť nemohli. V tomto prípade musí zamestnávateľ pracovníkovi poskytnúť voľno aj náhradu mzdy. To by malo platiť na nevyhnutne potrebný čas, no najviac len na jeden deň.

VIDEO: Mohutné tornádo trhalo strechy z budov. U susedov je situácia kritická

V písm. g) sa ďalej píše, že ak si do práce práce nemohol prísť kvôli nepredvídanému prerušeniu premávky, zamestnávateľ ti musí ospravedlniť absenciu. To platí aj pri meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak si sa do práce nemohol dostaviť iným primeraným spôsobom. Vzniká ti tak nárok na voľno, avšak bez náhrady mzdy.

V odseku 3 rovnakého paragrafu sa uvádza, že zamestnávateľ môže – alebo teda nemusí – poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy. Pochopiteľne, to isté platí aj pri voľne s náhradou mzdy. Môže však zároveň poskytnúť voľno za podmienky, že zamestnanec si čas dodatočne dobehne.

V odseku 2 sa taktiež spomína možnosť, že zamestnanec do práce dorazil, no pre meteorologické podmienky nemohol vykonávať jej náplň. V tomto prípade mu zamestnávateľ má poskytnúť náhradu mzdy najmenej vo výške 50 percent jeho priemerného zárobku.

Situácia na Slovensku

V súvislosti s poveternostnou situáciou mali hasiči na Slovensku od pondelkového (16. 9.) do utorkového rána celkovo 153 výjazdov. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 75. Naopak, najmenej zasahovali v Banskobystrickom kraji (3). Informuje o tom Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti.

Druhý najvyšší počet zásahov mali hasiči v Trnavskom kraji, konkrétne 43. V Nitrianskom kraji zasahovali deväťkrát, v Trenčianskom a Žilinskom mali po sedem výjazdov. V Prešovskom kraji mali hasiči päť výjazdov a v Košickom kraji štyri výjazdy.

Pri výjazdoch zasahovalo celkovo 141 príslušníkov HaZZ a 316 členov dobrovoľných hasičských zborov.