Živnostníci, pripravte sa na veľký záťah štátu: Pokuty v desiatkach tisícoch eur. Odborníci radia, ako sa im vyhnúť
- Štát má dlhodobý problém s fiktívnymi živnostníkmi
- Vláda sa chce zamerať na kontrolu konkrétnych firiem
- Môžu dostať pokuty až v desiatkach tisícoch eur
- Štát má dlhodobý problém s fiktívnymi živnostníkmi
- Vláda sa chce zamerať na kontrolu konkrétnych firiem
- Môžu dostať pokuty až v desiatkach tisícoch eur
Firmy môžu mať už v blízkom čase veľký problém v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisícoch eur. Ministerstvo financií sa totiž chystá na rozsiahle preverovanie spoločností podozrivých zo zamestnávania fiktívnych živnostníkov. Vyplýva to z analýzy ministerstva financií, podľa ktorej sa súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) chce zamerať na kontrolu konkrétnych firiem.
Experti z poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing odporúčajú preto zvážiť včasnú reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, aby sa predišlo prípadným sankciám. Priblížili aj to, v ktorých sektoroch sa vláda chystá zvýšiť svoje kontroly.
Dorubenie odvodov a pokuty hrozia v týchto sektoroch
Finančná správa sa pravdepodobne najprv zameria na IT sektor, kde je výskyt fiktívnych živnostníkov výrazný. Následne sa očakávajú kontroly v ďalších nevýrobných odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce, ako sú projekčné kancelárie či marketingové a reklamné spoločnosti.
„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že finančná správa sa v blízkom čase bude pri kontrolách zameriavať na firmy s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ radí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Andrea Čupeľová z právnickej kancelárie Taylor Wessing upozorňuje, že „ľahkým terčom“ budú firmy, v ktorých totožnú činnosť pre danú firmu časť ľudí vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe.
„Takéto nastavenie nie je možné žiadnym spôsobom legitímne odôvodniť. Aj inšpektorátu práce je v takom prípade zrejmé, že pri osobách, ktoré umelo poskytujú závislú prácu formou externej dodávky služby, ide výlučne o snahu finančne optimalizovať daný vzťah,“ vysvetľuje odborníčka.
Pokuta môže prísť aj od ďalšej inštitúcie
Okrem sankcií od Finančnej správy hrozí firmám aj pokuta od inšpektorátu práce za nelegálne zamestnávanie. To môže viesť k ďalším následkom, ako je zákaz účasti na verejnom obstarávaní po dobu troch rokov či vylúčenie zo štátnej pomoci alebo akejkoľvek inej finančnej podpory či už z rozpočtu štátu, alebo európskych zdrojov.
„Samotným živnostníkom pravdepodobne nehrozí dorubenie odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení, keďže dorubenie odvodov je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Otázne však bude, ako sa postaví k reklasifikácii Sociálna poisťovňa. V súčasnosti totiž čaká až na rozhodnutie inšpektorátu práce a na právoplatne ukončené prípady,“ vysvetľuje Silvia Hallová z Grant Thornton.
Odborníci vinia štát
Pri fiktívnom živnostníkovi s hrubou mesačnou mzdou vo výške 2 500 eur môže firma len za jeden rok doplatiť na dorubení odvodov vyše 10 000 eur, pričom Finančná správa môže dorubiť odvody až od 5 do 10 rokov spätne a navyše udeliť pokuty.
Pokuta môže byť v paušálnej výške za nesplnenie zákonných povinností, prípadne v percentuálnej výške za oneskorené odvedenie splatného poistného za každý prípad fiktívneho živnostníka. Odborníci však poukazujú aj na zodpovednosť štátu za túto situáciu. Benevolentné nastavenie paušálnych výdavkov a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce prispievajú k problému.
Navrhujú znížiť rozdiely v zdanení zamestnancov a živnostníkov, no zachovať istú mieru zvýhodnenia pre podnikateľov. Problémom je aj nepružnosť Zákonníka práce, ktorý nereflektuje moderné formy práce. Experti odporúčajú inšpirovať sa zahraničím a zaviesť nové formy pracovných vzťahov medzi tradičným zamestnaním a podnikaním. Takéto riešenie by mohlo pomôcť lepšie reagovať na súčasné potreby trhu práce a zároveň znížiť motiváciu na využívanie fiktívnych živnostníkov.