Život na Marse vedci objavili už dávno, no už ho stihli zničiť, hovorí profesor

Život na Marse mali podľa slov odborníka nájsť pred 50 rokmi. A následne aj vyhubiť. A to prostredníctvom experimentov. NASA totiž v polovici 70. rokov 20. storočia spustila program Viking. Ten spočíval v tom, že na povrch Marsu vyslali dva landery.

Misia, ktorá predbehla svoju dobu, dokázala ľudstvu ponúknuť prvé pohľady na povrch Marsu. Nielen to, ale taktiež vykonala biologickú analýzu svojej pôdy s primárnym cieľom odhaliť náznaky života. Odvážne tvrdenie o nájdení a následnom zahubení života na Marse predniesol Dirk Schulze-Makuch, profesor astrobiológie Technickej univerzity v Berlíne.

Nálezy v rámci misie obsahovali početné geologické útvary, ktoré boli v súlade s účinkami veľkých vodných tokov. Marťanské sopky a svahy na nich sa veľmi podobali na tie na Havaji, čo naznačuje ich predchádzajúce vystavenie dažďu.

Izraelský denník The Jerusalem Post uvádza, že na južnej pologuli prevládali rozsiahle siete rozvetvených kanálov a prúdov, čo zvýrazňovalo pravdepodobnosť minulých zrážok na Marse. 

Pristávacie moduly tiež identifikovali malé množstvá chlórovaných organických látok, ktoré boli pôvodne považované za kontamináciu zo Zeme. Následné misie na Mars však potvrdili prítomnosť pôvodných organických zlúčenín na Marse, hoci v chlórovanej forme. Niektoré krátery dokonca vykazovali vlastnosti podobné dopadom na blatistý terén.

Škvrna na Slnku môže spôsobiť geomagnetickú búrku. NASA deteguje jav, ktorý spustil varovanie

Jeden z vykonaných experimentov (v rámci programu Viking) zahŕňal pridávanie vody do vzoriek pôdy. Voda naplnená živinami a rádioaktívnym uhlíkom (uhlík-14) bola zavedená do červenej marťanskej pôdy. 

Hypotéza tvrdila, že ak by na Marse boli potenciálne mikroorganizmy, spotrebovali by živiny a uvoľnili by rádioaktívny uhlík ako plyn. Počiatočné výsledky naznačovali emisiu tohto rádioaktívneho plynu, ale zostávajúce výsledky zostali nepresvedčivé. 

Napriek tomu existuje aj alternatívna teória. Profesor tvrdí, že zahrnutie vody do experimentu mohlo byť nedopatrením. Práve v tomto ponímaní sa uvažuje o zničení baktérií, ktoré hľadali.

Život na Marse ľudstvo stále hľadá

Profesor Schultz-McKoch už v minulosti navrhol možnosť života na Marse, ktorý by obsahoval peroxid vodíka v bunkách.

„Ak by marťanské bunky obsahovali peroxid vodíka, mohlo sa to ukázať ako smrteľné. Okrem toho by to mohlo spustiť reakciu medzi peroxidom vodíka a organickými molekulami, čím by sa vytvoril značný oxid uhličitý.“

Hoci je táto predstava špekulatívna, predpokladá, že ľudstvo sa pravdepodobne stretlo so životom na Marse pred takmer piatimi desaťročiami, pričom ho neúmyselne ukončilo krátko po objave.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa project space (@projectspacefuture)

V súčasnosti rover Perseverance skúma drsný terén Marsu. Je súčasťou medzinárodného medziplanetárneho reléového tímu vytvoreného s cieľom odhaliť tajomstvá našej susednej planéty. 

Podľa spravodajského portálu WION sa očakáva, že okolo roku 2028 bude zo Zeme vypustený Sample Retrieval Lander, ktorý bude niesť raketu Mars pod vedením NASA a malé vrtuľníky Mars. Modul pristane v blízkosti krátera a v blízkosti roveru a kamene zozbierané Perseverance budú naložené na raketu.

Pristávací modul totiž musí byť v blízkosti roveru Perseverance, aby sa uľahčil prenos vzoriek z Marsu. Vedci potrebujú, aby pristál do 60 metrov od svojho cieľového miesta.