Život na Slovensku prudko zaostáva: Získali sme veľké porovnanie s Úniou, sme zreteľne pozadu

Pri pohľade na ekonomický rast Slovenska a Česka za posledných 30 rokov vnímame, že sa všetko spomalilo. Od roku 2009 nárast spomalil a počas posledných 10 rokov sa nám nedarilo takmer vôbec, hovorí hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Život na Slovensku sa zlepšuje. Ale pomaly. 

Startitup sa zúčastnil konferencie najväčšej slovenskej banky, kde odborníci prezentovali rebríček úrovne života v krajinách Európskej únie. Ide o takzvaný index prosperity, v ktorom Slovensko skončilo na 23. mieste. Z 27 krajín.

Evidujeme u nás množstvo problémov, ako napríklad život v preľudnených domácnostiach, dožívanie sa nízkeho priemerného veku a kratší život vo fyzickom zdraví.

Nie je to však všetko také negatívne. V porovnaní s výsledkami spred 7 rokov sme šťastnejší, obsadzujeme 29. priečku na svete oproti predošlej 45. Taktiež produkujeme menej odpadu než susedia a máme veľmi malé rozdiely z pohľadu príjmu medzi bohatými a chudobnými.

Tak poďme na to. Konkrétne >>>

Slovenská ekonomika v Európskej únii patrí medzi tie menej produktívne. Z výpočtov Slovenskej sporiteľne vyplýva, že v súčasnosti dosahuje približne 81 percent európskeho bloku. Česi sú na tom o 10 percentuálnych bodov lepšie.

V HDP na osobu sme skončili na 25. mieste, v raste HDP za 5 rokov na 15. mieste, v miere verejného dlhu na 14. mieste a cenová stabilita počas inflácie nás dostala na 12. miesto spomedzi 27 krajín Únie. V ekonomike tak celkovo obsadzujeme 20. priečku.

Celý prehľad nájdeš v galérii:

GRAFY: Slovensko smutne zaostáva za EÚ. O prosperite v našej krajine veľmi nemožno hovoriť

GALÉRIA+ 7

Slováci síce bohatnú, život sa im zlepšuje, no v okolitých krajinách sa deje to isté vyšším tempom.

Mnoho Slovákov si nedokáže dostatočne zarobiť, no ukazuje sa, že aj v našej krajine existuje jedna evidentná možnosť, ako žiť nad priemerom. A tou je vzdelanie. Podľa výsledkov Slovenskej sporiteľne Slováci so základným vzdelaním zarábajú priemerne 975 eur.

Ukrajina má nové stroje od NATO, napriek tomu používa staré od Rusov (FOTO)

Avšak každým stupňom sa to zvyšuje. Stredoškolské vzdelanie bez maturity – 1 112 eur, stredoškolské vzdelanie s maturitou – 1 293 eur, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa – 1 537 eur, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa – 1 912 eur, vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa – 1 980 eur.

Naša krajina je na tom dobre v oblasti zadlženia sa. Držíme sa pod priemerom Európskej únie aj eurozóny. V roku 2022 sa nám po pandémii opäť podarilo splniť Maastrichtické kritériá, teda dlh nižší ako 60 percent voči HDP a deficit verejných financií nižší ako 3 percentá.

zdroj: Slovenská sporiteľňa

V jednej kategórii dokonca vedieme. Na druhej strane však umierame mladí, krátko žijeme zdraví, no dokážeme recyklovať >>>

Pri pohľade na príjmovú nerovnosť medzi bohatšími a chudobnejšími vidíme, že Slovensko je na prvej priečke. Znamená to, že platové rozdiely sú u nás menšie než v zahraničí.

No ako podotýka ekonómka Valachyová, nemusí to byť nevyhnutne pozitívna správa. Prosperujúce ekonomiky majú totiž väčšinou vysokú mieru nerovnosti.

„Spravodlivé rozdelenie príjmu by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých. No z hľadiska ľudskosti, samozrejme, nemožno zabudnúť ani na núdznych, ktorí nepriazňou osudu nemajú šancu v plnej miere participovať na ekonomickom raste krajiny,“ píše Slovenská sporiteľňa.

Slováci majú nárok na 160-eurový príspevok: Požiadať oň môže táto skupina

„Príjmová rovnosť môže byť nebezpečná v tom, že nemotivuje chcieť viac,“ podotkol Ivan Mikloš počas nasledujúcej diskusie v reakcii na dané výsledky.

Avšak v rodovej príjmovej rovnosti zaostávame skutočne zjavne. Konkrétne obsadzujeme 23. priečku. Počas inflácie nám taktiež klesla miera schopnosti sporenia. Život na Slovensku tak výrazne zdražel, reálne mzdy poklesli.

Slovákom sa darí znižovať mieru nezamestnanosti. Vlani klesla na 6,1 percenta. Problémom však je, že evidujeme aj nedostatok pracovnej sily. A ako podotýka ekonóm Českej sporiteľne David Navrátil, pracovná sila medzi rokmi 2010 a 2030 klesne v Česku o 7 percent a na Slovensku 10 percent.

Chudoba a nezdravý život

Na Slovensku žijeme zdravý život približne 57 rokov, zomierame priemerne ako 75-roční. Sme v tomto ohľade jedna z najhorších krajín EÚ. Napríklad Švédi žijú priemerne dlhšie až o 13 rokov. Česi o päť rokov.

„Zdravie obyvateľov súvisí s ich celkovým bohatstvom a zároveň ovplyvňuje subjektívny pocit šťastia. Zodpovedná a najmä efektívna zdravotná politika akoby chýbala. Zatiaľ nedokážeme efektívne modernizovať naše zdravotníctvo, aj keď rozbehnutá stratifikácia nemocníc je určite krokom správnym smerom, ktorý má potenciál zlepšiť prosperitu občanov,“ píšu ekonómovia.

Slovenka predáva vily v Egypte: Sú lacnejšie ako byty na Slovensku, vysvetlila nám, ako to funguje

Ovplyvňuje nás aj nízka kvalita ovzdušia. Tá u nás spôsobuje o 90 percent viac úmrtí ročne, než je priemer v Európskej únii. Konkrétne vplýva na približne 2 000 úmrtí Slovákov každý rok, podotkli Navrátil a Valachyová.

Naopak, výborné výsledky dosahujeme v produkcii komunálneho odpadu. Na obyvateľa evidujeme cca. 478 kilogramov ročne, čo je o 43 percent menej než v Rakúsku. V EÚ sme 9. najlepší, takisto ako aj v recyklácii.

Čo musíme urobiť? Ekonómovia prezradili kľúč k lepšiemu životu >>>

Slovenská sporiteľňa v závere predstavila súhrn bodov, ktoré by Slovensku mohli pomôcť v dosiahnutí vyššej miery prosperity, šťastia a spokojnosti obyvateľov.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy