Život v Pompejach bol úplne iný, ako sme si doteraz mysleli. Nový výskum spochybňuje predošlé predstavy

Pompeje, jedno z najfascinujúcejších archeologických miest sveta, predstavujú výnimočný pohľad do minulosti Rímskej ríše. Príbeh tohto mesta pozná snáď každý. Staroveké mesto, ktorého ruiny ležia pod úpätím sopky Vezuv v Taliansku, bolo v roku 79 n. l. náhle zasypané mohutnou erupciou, ktorá zachovala jeho život v jedinečnom „zamrznutom“ stave.

Budovy boli zničené, obyvateľstvo bolo udusené a mesto prikryl popol. Počas dlhého obdobia boli Pompeje nepoznané, až v roku 1700 boli konečne odkryté. Je fascinujúce, že pozostatky sa zachovali, informuje portál britannica.com.

Odkryté boli okrem pozostatkov ľudí aj honosné vily a všetky druhy domov zo 4. storočia pred Kristom. Dokonca sa našli aj pekárne s bochníkmi chleba v peciach.

Nedávna štúdia však ukázala nový pohľad na obete Pompejí. Táto štúdia, ktorá bola vedená medzinárodným tímom výskumníkov, popiera dlhodobé informácie o živote a vzťahoch týchto ľudí.

Nový výskum

Nová štúdia sa opiera o starovekú DNA, ktorú extrahovali z kostrových pozostatkov v sadrových odliatkoch. To zachovalo obyvateľov Pompejí v takejto forme takmer dve tisícročia.

Výskumníci z Harvardskej univerzity, Florentskej univerzity a Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku analyzovali 14 z 86 odliatkov. Tie prešli reštaurovaním. Na zistenie tím využil staroveké metódy extrakcie DNA a analýzu izotopov stroncia. Analýza izotopom pomáha pri zisťovaní pohlavia, pôvodu a genetických vzťahov jednotlivcov, píše portál archaeologymag.com.

„Naše zistenia majú významný vplyv na interpretáciu archeologických údajov a pochopenie starovekých spoločností,“ povedala archeogenetička z Harvardu a Inštitútu Maxa Plancka, Alissa Mittnik.

Nový pohľad na Pompeje

Štúdie DNA odhalili rozmanité genetické pozadie medzi obyvateľmi Pompejí, čo naznačuje, že väčšina z nich mala pôvod v prisťahovaleckých skupinách z oblasti východného Stredomoria. David Caramelli z Florentskej univerzity vysvetľuje, že tieto genetické údaje spochybňujú predošlé predstavy o rodinných vzťahoch medzi jednotlivcami, ktorí zahynuli pri výbuchu sopky.

Napríklad v Dome zlatého náramku boli štyria ľudia, predpokladaní členovia jednej rodiny. Dvaja dospelí s dvoma deťmi. V skutočnosti však neboli príbuzní. Tieto zistenia ukazujú, že blízkosť tiel alebo podobný odev ešte nemusí znamenať príbuzenské vzťahy, čo dáva novú hĺbku skúmaniu sociálnych štruktúr tohto starovekého mesta.

Vedci hovoria, že: „Tieto objavy spochybňujú dlhodobé interpretácie, ako je napríklad spojenie šperkov so ženskosťou alebo interpretácia fyzickej blízkosti ako indikátora biologických vzťahov,“ odkazuje na nich portál iflscience.com.

Tieto objavy odhalili, že Pompeje boli miestom, kde sa stretávali rôznorodé kultúry z rôznych kútov sveta. „Celkovo bolo zaujímavé, že pochádzali najmä z nedávnych prisťahovalcov z východného Stredomoria, čo zdôraznilo kozmopolitný charakter Rímskej ríše,“ povedal pre portál iflscience David Caramelli.

Momentálne stále prebieha analýza DNA ďalších 168 jedincov v Pompejach. „Ponúknu nám oveľa presnejšiu a úplnejšiu populačnú panorámu,“ dodal na záver odborník.