Zlom vo fyzike po 100 rokoch: Vedci tvrdia, že rotácia Zeme môže vyrábať elektrinu (VÝSKUM)

Americkí fyzici vyvolali pozornosť vedeckej obce tvrdením, že sa im podarilo vyrobiť elektrinu z rotácie Zeme. Využili pritom špeciálne navrhnuté zariadenie, ktoré interaguje s magnetickým poľom našej planéty, uvádza Physical Review Research.

Ak sa ich teória potvrdí, mohla by znamenať nový spôsob čistej a statickej výroby energie.

O čo vlastne ide?

Zem sa neustále otáča – to je fakt, ktorý berieme ako samozrejmosť. Čo ak by sme však túto rotáciu dokázali premeniť na elektrickú energiu?

Práve týmto smerom sa vydali traja americkí vedci – Christopher Chyba z Princetonskej univerzity, Kevin Hand z NASA Jet Propulsion Laboratory a Thomas Chyba zo spoločnosti Spectral Sensor Solutions.

Ich najnovší výskum, publikovaný v prestížnom fyzikálnom časopise Physical Review Research, prezentuje experiment, ktorý má potenciál spochybniť dlhodobo prijímané fyzikálne tvrdenia.

Starý problém, nové riešenie

Myšlienka využívať magnetické pole Zeme na výrobu elektriny nie je nová. Už od čias Michaela Faradaya sa vedie debata o tom, či je niečo také vôbec možné. Doterajšie teórie tvrdili, že akýkoľvek vzniknutý elektrický náboj by sa okamžite zrušil vplyvom preskupenia elektrónov vo vodiči, čím by sa zabránilo vzniku prúdu.

Chyba a jeho kolegovia však tvrdia, že našli spôsob, ako túto „prekážku“ obísť. Využili špeciálny materiál – mangán-zninový ferit – a vytvarovali ho do valcovitej dutiny.

Tento mäkký magnetický materiál má nízke magnetické Reynoldsovo číslo, čo znamená, že dobre vedie magnetický tok, ale bráni vzniku protiúčinkov.

USA uviedli presný dátum, dokedy chcú zabezpečiť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

Ako prebiehal experiment?

Výskumníci postavili dutý valec z mangán-zninového feritu a umiestnili ho v smere sever-juh pod uhlom 57°, čím bol kolmo k magnetickému poľu aj k rotačnému pohybu Zeme. Na oba konce valca umiestnili elektródy a merali napätie – pričom eliminovali vplyv okolitého svetla aj teplotných rozdielov.

Výsledok? Zariadenie vygenerovalo napätie 17 až 18 mikrovoltov – čo je menej než napätie, ktoré vzniká pri výboji jedného neurónu, no stále ide o merateľný jav. Vedci zdôrazňujú, že v kontrolných zariadeniach, ako boli masívne valce bez dutiny alebo materiály s vyšším Reynoldsovým číslom, sa žiadne napätie nevyskytlo.

Výsledky, ktoré rozdeľujú vedcov

Zverejnené výsledky spustili vlnu debát v rámci fyzikálnej komunity. Niektorí odborníci, ako emeritný fyzik Paul Thomas z University of Wisconsin–Eau Claire, považujú výskum za „pozoruhodný a presvedčivý“.

Naopak, iní ako Rinke Wijngaarden, bývalý výskumník z Vrije Universiteit v Amsterdame, ostávajú skeptickí. Wijngaarden sa pokúšal podobný efekt zaznamenať už v roku 2018, no bez úspechu. „Stále som presvedčený, že ich teória nemôže byť správna,“ tvrdí.

Prečo je tento objav dôležitý?

Ak by sa výskum podarilo nezávisle overiť a následne škálovať, mohol by otvoriť cestu k novému typu obnoviteľného zdroja energie. Zariadenie totiž nevyžaduje pohyb ani spaľovanie paliva – len ticho „sedí“ a využíva energiu rotácie Zeme.

V praxi by to mohlo znamenať nízkonákladový zdroj energie napríklad pre satelity, autonómne senzory v odľahlých oblastiach či dokonca medicínske implantáty.

Vedci vypočítali, že aj pri veľkom nasadení týchto zariadení by sa rotácia Zeme spomalila len o 7 milisekúnd za 100 rokov – čo je porovnateľné s prirodzeným spomaľovaním spôsobeným gravitačným vplyvom Mesiaca.

Aj keď sa zatiaľ bavíme len o mikroskopickom množstve elektriny, samotný dôkaz princípu je pre vedu nesmierne dôležitý. Experimentálny dôkaz, že sa dá obísť doterajšia „nemožnosť“, je výzvou pre ďalší výskum. Ako dodávajú samotní autori: cieľom bolo len dokázať, že tento efekt existuje. Či sa podarí jeho praktické využitie, ukáže až budúcnosť.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír